Thursday, December 18, 2008

Dhormik zageancher kochro ghalcho nhoi

Dhormik zageancher kochro ghalcho nhoi


Pornnea Gõyant, Bainguinim vattarant kochro ghalpachi svat kortat mhonn potrancher toxench amchea Igorzamni sanglam. Hi yeuzonn ami koxich fuddem vhorunk divpachi nhoi. Pornnem Gõy soglleankuch dhormik zago, tosoch Gõychea daizacho ek motto bhag. Gõyant padd zage kitlech asat, thoim vhorun to kochro tankiamni ghalun taka vilo lavcho. Tachem sarem korchem. Tem sarem ful bagimni zhaddank ghalear kitlem faideachem tem azun amchea monant vochona. Hem hanv bexttench sanginam, hem hanvem bhailea desamni mhojea dolleamni pollelam. Kochro dongrancher ghalunk-ui divcho nhoi, karonn, pavsant kuslolea kochreachem udok vhanvun veta ani tem bayamni pavun udok kusta. Amkam Gõykarank ek sonvoim asa: sogllem pollevn ogem ravpachi. Konnem tori amkam uttovpachi goroz. Gõyant Mega bai ailear amchem ordem Gõy kochreakuch vetolem. Kochreak zage sodtat, ani lokan virod kortoch montri to kochro gheun Gõybhor bhonvtat Ek mhoji suchovnni: minam kaddun dongor padd keleat, thoim lok ravona, tosle zage kochreak kiteak vaprinant? Teo zomni duddvankarancheo mhonn thoim vochonant?
Daizachea zageancher kochro ghalunk divchem nhoi.

F. X. Ribeiro,Sant Estevam.

Daizachea zageancher kochro naka

Daizachea zageancher kochro naka

Pornnea Gõyant Bainguinim vattarant kochro ghalpachi svat korunk sorkar fuddem sorla tem ek vhoddlem pixe-ponn. Bainguinim ganv Pornnea Gõychea Igor-zank, tea vattarant aslolea mondirak toxench purvilea daizacheo vostu asat taka lagim asa. Osle zage nitoll dovorche bodlek sorkaruch kochreachi svat korunk fuddem sorlo zalear anik kitem urlam? Fuddarak kitem zatolem? Purvilea kallar udkacheo bayom kusun Pornnea Gõyant xirxirechi pidda ximpoddli ani xembhoreamni lok morun gelo. Urlolo lok dusrea-dusrea ganvamni vochun ravlo. Kochreak lagun oslem vaitt portun zaunk-ui xokta. Pornnea Gõyam sarkeo daizacheo vostu ani imaroti asat thoim chodd nitollkai samballunk gorojechem. Mukhel Montri Digambar Kamat bab somjikayecho ani fikiricho monis tannem hacher bariksannen niyall korcho mhonn vinonti.


Clara de Souza.
Ribandar.

Surokxa korpeamni zababdareche zavche

Surokxa korpeamni zababdareche zavche


Desant amchea surokxa kortolea mon’xank zababdari asunk zai, tannim zababdaren aplem kam’ korunk chodd mhotvachem. Veta thoim bediponn cholta. Bedipo-nnak lagun akantvadi bhitor sorunk sompeponn mellta. Hea vellar sogllea fuddareamni ekvottan vavrunk eka monache zaunk zai. Punn desant amchea pokxapat zata, aplech bhitor dusmankai vosta, desache tirpatte korunk vavurtat ani bhaile monis hacho faido ghetat. He vixim atam chodd fikir ghevpachi chodduch goroz.

Pedro Fernandes,
Ponnje.

Sunday, February 17, 2008

‘Passionate and Unrestrained’


[The visiting reader, department of Portuguese, at the Goa University and Head of the Instituto Camoes, Dr Jose Miguel de Ribeiro Lume recently releasing the translation work of collection of essays by the Goan writer, Josi Inacio Francisco Xavier Candido de Loyola, at a city function. Also seen are Dr Paulo Varella Gomes and Alexandre Moniz Barbosa.Rajtilak Naik/NT-18-2-2008)



English translation of collection of essays in Portuguese released
NT Staff Reporter


Panaji, Feb 17 An English translation of collection of essays originally written in Portuguese by one of Goa’s finest writers, Josi Inacio Francisco Xavier Candido de Loyola titled, ‘Passionate and Unrestrained’ was released recently, at the Fundacao Oriente headquarters, in the city by Dr Jose Miguel de Ribeiro Lume, the visiting reader, department of Portuguese, Goa University and head of the Instituto Camoes.

The director of the Fundacao Oriente, Goa delegation, Dr Paulo Varella Gomes was also present at the release of the book translated by Alexandre Moniz Barbosa.

Speaking on the occasion, Dr Lume acknowledged that Portuguese essays were written in a fluent and fluid style. He had all praises for the quality of writing in Portuguese as well as the English translations.

Giving the background of the political situation during the time when Loyola lived, Dr Lume attempted to place the essays from the book in the correct historical and social perspective.

The book contains 30 essays of Loyola and have been clubbed in two sections namely ‘socio-religious and ‘socio-political’.

The title of the book ‘Passionate and Unrestrained’ describes the manner in which Loyola wrote, putting all his passion in the writing and being unrestrained in his comments.

The translator, in his speech said that he selected essays dealing with the social and religious themes as these brought to life a different Loyola from the one who is otherwise known.

He also felt that it was necessary for Goans living in this age to remember the intellectual giants of the past century, who have been forgotten today and whose works are gathering dust in the archives.

Dr Paulo Varella Gomes who welcomed the gathering said that though the Fundacao Oriente was in no way associated with the book, it gave them much pleasure in hosting the function for its release.

Monday, January 21, 2008

NOVI ANKRI

"NOVI ANKRI": A book comprising of Konkani poems in Devnagri and Roman Script

by Fr Lino de Sa, was released at the Holy Spirit Institute Hall in Margao

by auxiliary bishop Filipe Neri Ferrao recently.

The cost of the book is Rs.40.



OTHER PUBLICATIONS:
Goavapuri's
Edited by Manohar Shetty

Short Story Special, dated April-June 2000. Goan short stories which have a pristine quality as cool as spindrift in the face.

Traveller's Trail: Encapsulates the observations and perceptions of travellers and chroniclers from the 16th to the 19th centuries--Maurice Collis, Fr Pierre du Jarric. Dutchman John Huyghen Van Lischoten, Pietra Della Valle, Francois Pyrard, Fr Monserrate, Jean Baptiste Tavernier, Richard F Burton, Denis Louis Cottineau de Kloguen and Goa's Jose Nicolau da Fonseca.

Eat Sensibly, Live Healthy
Rohini Cardozo
Pp.150 2000 Rs.150.
An interesting as well as essential book on nutrition. What's interesting is that the book containing more than 150 pages of well written and relevant matter lays particular emphasis on Goans and their changing food habits.

SPOKEN KONKANI
Edward de Lima
Pp.53 (2001), Rs.100
Publisher: Vikram Publications, Porvorim.

Proclaimers of God’s Kingdom: From Goa to LisboaFr Nascimento Jose Mascarenhas
A book listing the valuable work of Goan Catholic priests, who had laboured in Portugal over the past several decades. ".

Matrimonial Regimes and Inventory
Mario Bruto da Costa.

Glimpses of My Bank
Dr Jose de Souza

THE GRASS IS GREEN IN GOA
A book under the captioned was published by the Goa Football Association (GFA). The GFA volume claims that "Football was brought to Goa in 1883 by Rev Fr William Robert Lyons, who came to Siolim, in the Bardez taluka, from Udipi, to recover from health problems."

KONKANI-ENGLISH DICTIONARY
second volume of the Rajhauns Konkani-English illustrated dictionary..

UDELO SURIA
A handbook of Psalms and Bible teXT , prepared by the students and staff of Solfa Music School of Mapusa, was released by Bishop Evaristo Pinto, Auxiliary Bishop of Karachi.

"SUWADEEK" RECIPES: "Suwadeek", a book on traditional Goan recipes, written by Ms Kumudini Usgaoncar, will be released by Dr Manoharrai Sardessai at Hotel Cidade de Goa on May 26.

TONY MARTIN'S BOOK: The Deputy Director of Education, Diago D'Costa, was release a book-The Practical English Teacher-written by Tony Martin, on May 20 at 10.30 am at the Canacona Municipal Hall. Anthony M Barreto, who writes under the pen name Tony Martin, teaches English at SS Angle Higher Secondary School at Mashem in Canacona.

"Mhojeo Ekavan Kavita"

PM'S POEMS IN KONKANI: "Mhojeo Ekavan Kavita", the Konkani translation of "Meri Ikyavan Kavitayen" Hindi poems written by Prime Minister Atal Bihari Vajpayee, was released at Hotel Nova Goa in Panjim on May 11 by Adv Uday Bhembre, president of the Goa Konkani Academy.

HINDI, KONKANI TOGETHERNESS: While releasing "Mhajyo Ekavan Kavita", Konkani translation of PM Vajpayee's poems, Adv Uday Bhembre said that Hindi and Konkani can complement each other, if scholars of these respective languages supplement their learning and wisdom by contributing for the growth of the other language.

Romi Lipi Soglleam Indiecheam Bhassank Favo

Romi Lipi Soglleam Indiecheam Bhassank Favo

Mogal Bab Uday Bhembre,

Bhar gheun tuzo lekh "Roadmap for Konkani" hanvem vachlo, kiteak khoimtori
vachun zannam aslom ki tum Konknni mogui zaun asai mhunn. Punn tech porim tum
Devnagari-cho Bott zaun asai mhunn mhaka khobor nasli. Tum Konknno Goemkar
zaun hanv ojeapnam, kiteak thodde Kistanv Goemkar-ui apli zolm-sothea visortat
ani oxench chintat. Punn Romi lipi hea kallar zobor gorjechi Goemkarank.

Ki Romi lipi zaiteam heram lokan Asiak apnnaili mhunn, dubau nam tum zanno
zatoloi, zoxem Turki (Turkey) desan, kiteak tankam ek kalzidor fuddari aslo
ATARTUK nanvacho. Hanv somzotalom ki tum-ui, zanno zaun ki hea "Cyber" kallar
Romi Lipi gorjechi mhunn Goemkar fuddarak, tum Romi lipi-ek tenko ditoloi
mhunn. Punn Kotta, churchurre, tuka goddiek tujea Devnagari bullounean tem
korunk puttovlem nam?

Vis vorsam patim hanvem ek kavitta "Nomann Romi Lipi-ek" boroileli Romi
lipi-eche gunn ugddaun, dakoun konn-konn ganvamni apli khudd lipi soddun Romi
lipi aplea lokak apnnaili. Hea sokol tuka ti pattoitam, pation ki zait ti tuka
bulloiteli Romi lipi-chea mogan poddonk ani hem lipi-chem kestanv sompounk.
Kitle xekdde ami Kristanv ani Konknne moi-mogan jiveleant kestanv nastanam hea
gaum-ant - Roma Udentichem.

Sangchi goroz nam ki mhaka bhov sompem zalem porkeo bhasso xikunk -zoxi
Jerman, Purtuguez ani Espanhol, kiteak hanv Konkani ulounk ani Romi lipi-en
borounk zanno mhunn. Ani ti borounk konnem mhaka xikounk nam. Hanv Latin
xiklolom mhunn Konkani-nt borounk mhaka sompem zalem. Ulounk tor mhoje maim
laguim xiklam ani Inglez mhojea pai laguim, lhan bhurgo than don bhassanim
vaddlam. Tujean atam moll korietta Romi lipi-chem. Mhoji Konkani chalti zaun
asa, nhoi klassik!

Tunch nhoi, bogor zaite Kristanv vhoddil Devnagariche bhagidor zaun aslet,
zoso bab Tomazinho Cardoso, tachea kumsara pormonnem Goa Today masikant eka
interview-ant. Punn atam to soirannar aila so dista ani aplea patkachem
bogsonnem gheunk Romi Konkani Movement suru kelam ani zuztta Romi-k Goemchi
Rani korunk, zori Devnagari atam Raza zaun asa tacheak gunneavak lagun.
Tantun, Tomazinho aiz honraddik mhunnoietta tache khaltikaiek lagun, sangun ki
apnnem chuk adarli mhunn.

Goa Today masikant, Oktubrachem 2005, editor Vinayak Naik Tomazinho-ak
vicharta:
VN: But why did'nt you sort out this script problem at the time of the
Konkani Movement for obtaining the official language status for Konkani?

TC: Looking back, I think it was our mistake. The entire Catholic community
in Goa fought for the official language for Goa. The Konkani movement would
have fizzled out if the people were to be told that script for Konkani would
be Devnagari. They were kept totally in the dark. Of course, we, mean-
ing those who were the leaders of that Movement were aware that it was going
to be Devnagari, but we had not let the people from the minority community
know about it. Actually, we were also at fault because we never let them know
about this understanding on the script we had on script issue.

(courtesy: Goa Today)

Khoreponnim, aiz goroz soglleo Indiecheo bhasso Romi lipi-n borouncheak,
ani nhoi fokot Konkani. Tuvem borem korun chintlear tum-ui raji zatoloi mhaka
dista. Hoch tuzo vell Indiecho Ataturk zaunk, diun Indiek Romi lipi , zossi
Ataturk-an dili Turki desak. Tuka oxem disonam bab Bhemre? Tuvem atam ek
novem Roadmap kaddietta: Roadmap for all Indian Languages - Roman script.
Ragar zainaka hanvem mhoji mott tuka boroilea mhunn - feedback tujea lekh-ak.


Basilio Magno (Spain)
Pattietam ki tum hi kavita sintidd diun vachtoloi mhunn.

NOMAN ROMI LIP-EK
borovpi Basilio Magno (Spain)

Konknni bhaxe, tuk' kortanv ami noman!
Tum zali mhunn raj-bhas amchea ganvchi;
Tantun mellunk pavlem ghottok-raj amkam,
Tem zaun aslem amkam sothea soimbachi;
Punn tori-i dusro xevott aslo hacho,
Ghott korunk Goeam ekvott Goymkarancho.

Ek bhas, ek des, tach' vorvim ekuch porza,
Hi zaun asunk zai amchi politik filosofi;
Don bhaso zhuzleot apleak gheunk ek Goa,
Xekim Konknni jikli, harun geli Moratthi.
Punn Moratthivale zaun xanne kole,
Tannim dampun hadle Konknniche dolle.

Bhuloile Konknnik, des-bhoktichea nanvan:
"Romi lipi naka, ti zaun Eropi;
Ti Goeant haddli Purtuguez soitanan,
Amchi dexi lipi zaun asa Devnagri."
Zaite Romi borovpi haka bhul'let,
Morathivale zage, Konknivale nhidlet.

Zait zaiteank puttvonk na hem sot porgottunk,
(Bhieon nhunnot mhunn Purtuguezacho lembddo;)
Ki Romi lipin sompem ekvott zoddunk,
Nhoi fokot Goencho, punn akhe Indiecho,
Zoxem korun ghetlem bhair vhodd desamnim;
Tanche vhoir thoddi vollok gheum-ia ami.

Poilem sonvsari zhuz somp'sor, Turki ganv,
Vapddi Arabik lipi Turki borounk;
Punn 'Attarturk' podver ietoch, (vhodd tach' nanv)
Formailem Romi lipin Turki xikounk.
Romi lipi sompi zaun, vaddli ti bhas,
Aiz Eropak porzollta ticho prokas.

Asat zaite vhoddle des Asiak, zannim
Arab lipi nikllaun Romi vapuddli;
Pon'nas vorsam fattim des Indones-in,
Apli bhas Romi-n borounk suru keli;
Tanche dekhin, Singapur, Malaisia,
Apleo dexi bhaso Romi-n boroita,

Hem sompeponn ami khud zanno Goeam,
Chodd konn khoreponi xiklena Konknni;
Ti maim-pain uloil¡li aikon ghorant,
Xikleanv ulounk, borounk soronk na fattim.
Inglez vo Purtuguez borounk zanno zaun,
Konknni borounk zali sompi, nastana lisaun.

Goem zaun aslem Roma Udentichem,
Goymkaramni kor'ietaslem vhoddlem nanv,
Zori Romi lipin-uch borounk tharail'lem,
Ani Indiek dilelem hem lisanv:
Konnacheanui sompi xikunk iet asli,
Zaum ti bhas Tamil, Hindi vo Guj'ratti.

Kotta, Goymkaramni chukoilem tarum,
Manun gheun Devnagrin Konknni borounk;
Ai, des-bhokteamno, polloieat tumi chintun,
Kitlem borem zat'lem aslem ami dakounk,
Ek bori dekh Indiek Romi lipi vorvim,
Punn kotta! hem konnem chintlem na tumi.

Chint-ia ami nhoi Hindu ani Kritanv mhunn,
Bogor put ani dhuvo Goa maimchim;
Choddam potram , oi, ietat Romin xhapun,
Tim adim Kristanvan, Hindvamni vachlim.
Tor kiteak atam kortanv ami vegllikai
Ani mhunnttanv Devnagri lipi zai?

Xekdde bhor Romi lipin xhapli Konknni
Potram: Udentechem Sallok, Sot, Uzvadd,
Udentechem Neketr, Goa Times, ani
Vavraddeancho Ixtt, Goykar. Rotti, Gulab.
Romi lipi zalea amchem herderponn,
Tem ami sambaunk zai ekvottan ravon.

Polle Romi lipin borovpi utt'leat,
Zage korunk tumkam je asat susegad;
Ekvottan tumi sogle adhar diat,
Salvar korunk Romi lipichem bhiradd,
Hanv Romi lipin borovpi pordesant,
Kallzant than tumkam kortam Noman!

KONKNNI ULËY KONKNNI XIKËY

KONKNNI ULËY KONKNNI XIKËY

KONKNNI ULËY KONKNNI XIKËY - is the program currently being conducted by the Maharashtra Konkani Association. Translated it means "Speak Konkani, Teach Konkani".

Konkani people are dispersed throughout the world. In the past generations they have migrated and occupied most of the coastal belt of western India - from Ratnagiri to Kerala; some moved as far away as Kenya. In recent generations, they've moved even further - from Delhi to Dublin and from Australia to California.

Its very difficult for a scriptless language to survive. There has been a lot of discussion/controversy over the script used for Konkani. The reson for this is the use of various different scripts for the language - based on the regions where its spoken. Its written in Roman and Nagari scripts in Goa, Kannada script in Karnataka, Malayalam script in Kerala.

Most of the languages in India has about five to seven basic vowels excluding long vowels and diphthongs. But Konkani language has 16 basic vowels excluding equal number of long vowels and lots of diphthongs. Different types of nasal vowels are the speciality and greatness of Konkani language. Hence it is very diffecult to represent Konkani language as it is pronounced using any existing scripts in India.

The above program is trying to promote the use of Roman script - with a few modifications - for the Konkani language. Thomas Stephen Konkani Kendr, in Goa, has formulated a new Orthography for writing Konkani in Roman script by modifying the existing Roman script orthography used by Goan Catholics. This script is so simple that Konkani can be written by representing exact sounds using the normal computer keyboard keys. This script is the result of their research in of number of years.

"Kannada script can not be accepted as a universal script for Konkani as it is not popular outside Karnataka. Devnagiri script has the potential to unite all Konkani people at least at the national level. But it is sad that our people have not accepted it for Konkani even after trying for so many years. Now for the survival of Konkani the only option we have is Roman script that could be also used at the International level. People should come forward to make extensive use of this script for Konkani so that the language may be promoted to our next generation." said Rev. Dr. Pratap Naik S.J., director of Thomas Stephen Konkani Kendr Goa.

http://kodiaMangalorean Websites:
1. http://www.daijiworld.com
2. http://www.mangalorean.com
3. http://www.bellevision.com
4. http://www.maaibhaas.com/newindex.asp
5. http://www.konkaniworld.com

Mangalorean Link page:
http://www.deepakcutinha.tk (download Konkani songs from Mangalorean artists !!!)

Mangaloreans/Konkani Organisations:
1. http://www.sandesha.org/
2. http://www.konkanifoundation.com
3. http://www.goacom.com/tskk

Mangalorean Religious Directories:
Mangalore Diocese: http://www.mangalorean.com/ekata/browse.php
Bombay Diocese: http://www.archbom.org/directory.htm
Goa,Daman Diocese: http://www.goa-world.com/churchdirectory/

Konkani Prayers : http://www.coolgoose.com/sites/dcutinha/prayer.html
Way of the Cross: http://www.maaibhaas.com/dharm/crossfirst.html

Diocese of Mangalore: http://www.cbcisite.com/Mangalore.html

Church History & Documents:
Rosario Cathedral: http://www.ourkarnataka.com/states/mangalore/rosariochurch.htm
Basil Mission Local Converts: http://www.geocities.com/Athens/2960/basel.htm
Christianity in South Kanara: http://avemaria.bravepages.com/articles/mar/kanara.html
Basel Mission: http://31.1911encyclopedia.org/M/MA/MANGALORE.htm

Mangalorean Institutions:
St. Aloysius College: http://www.staloysius.ac.in/new/index.html
The Aloysian Network of North America: http://www.anna.wso.net/
Bombay Jesuits: http://www.bomjesu.org/

Mangalorean Konkani History, Articles:
Tippu Sultan & Catholics: http://culture.konkani.com/Historical/515_Bicentenary_of_th.htm
Konkani language: http://www.udupipages.com/culture/konkan.html
Origion and development: http://www.gsbkerala.com/konkaniorg.htm
Who are the Mangaloreans? http://www.indiacatholic.com/goaandmangolorean.htm
Mangalore Languages: http://www.geocities.com/latha_y/mang_languages.htm
Mangalore Port: http://www.deekaypages.com/mangalore/default.htm
Konknni bhaas ani Sanskriti: http://www.maaibhaas.com/sahithy/ancy2.html
Bhurgim ani borem Vachaap: http://www.maaibhaas.com/sahithy/vachap.html

Konkani Training:
Konkani Lesson: http://mangalorean.com/konkani/archive.php?ltype=Lesson
Childrens Songs in all three scripts: http://www.konkandaiz.com/mankam13.html
Stories and Songs for children in all three scripts: http://mangalorean.com/konkani/archive.php?ltype=Ancy

Konkani Columns:
Amchi Mathi: http://www.daijiworld.com/page.asp?pno=3
Konkani Music: http://www.daijiworld.com/chan/music.asp
Taram Ani Laram: http://mangalorean.com/konkani/lt.php?tid=1
Bindas: http://www.daijiworld.com/page.asp?pno=25
Fugeteo: http://www.daijiworld.com/page.asp?pno=4
Kathamrith: http://www.daijiworld.com/page.asp?pno=5
Kavitha Kular: http://www.daijiworld.com/page.asp?pno=6
Mannkam: http://www.daijiworld.com/page.asp?pno=7
http://www.maaibhaas.com/borpimithr/part6.html
http://www.maaibhaas.com/andrew/episode13.html
Sangithangann: http://www.maaibhaas.com/sangeeth/rask.html
Kavitha Kudem: http://www.maaibhaas.com/kk/intro.html
Daaiz: http://www.bellevision.com/daaiz/daaiz.asp
Usturem: http://www.maaibhaas.com/lancy/part23.html
Mukam: http://www.maaibhaas.com/valley/parttwenty.html
Rumbddi Fulam: http://www.maaibhaas.com/jane/part27.html
Usturem: http://www.maaibhaas.com/lancy/part22.html
Konkani Literature: http://mangalorean.com/konkani/archive.php?ltype=Konkani
Jinnie Rodam: http://www.maaibhaas.com/jeorge/part22.html
Ek Chintap: http://www.maaibhaas.com/jemma/episode45.html
Thodem Thodem Novem Novem: http://www.maaibhaas.com/hemacharya/part6.html
Sodanchem: http://www.maaibhaas.com/borpimithr/part6.html
Achievers: http://www.daijiworld.com/chan/achievers.asp
Mangalorean Stars: http://www.mangalorean.com/archive.php?arttype=mom
Inner Circle: http://www.mangalorean.com/circle/archive.php?arttype=Young
Atinas Corner: http://www.mangalorean.com/circle/archive.php?arttype=Atina
http://www.mangalorean.com/archive.php?arttype=article
Entertainment: http://www.mangalorean.com/entertainment/index.php
Recipes1: http://www.daijiworld.com/chan/recipe.asp
Recipes2: http://www.mangalorean.com/recipes/index.php
Interviews: http://www.daijiworld.com/chan/interviews.asp
Women Vision: http://www.daijiworld.com/chan/women.asp


Medical/Legal/Phsycological Solutions:
Medical: http://www.daijiworld.com/chan/aurquest.asp?mode=medi
Legal: http://www.daijiworld.com/chan/aurquest.asp?mode=legal
Counselor: http://www.daijiworld.com/chan/aurquest.asp?mode=coun


Konkani Novels:
Hanv Jiietam: http://www.maaibhaas.com/hj/episode1.html By Edwin J. F. D'Souza
Dharuvala Estate: http://www.maaibhaas.com/215darest/partone215.html By Edwin J. F. D'Souza
Ruka Mullantle Upades: http://www.maaibhaas.com/edwin/partone.html By Edwin J. F. D'Souza
Patim Ganvak: http://www.maaibhaas.com/pg/part28.html By Valley Quadras

Konkani Drama:
Pavlinacho Novro: http://www.maaibhaas.com/barnad/part11.html By Bernard J. D'Costa

Mangalorean Maps:
Map of North & South Kanara: http://www.soans.com/locations.htm

Other stuff:
The interview with God: http://www.theinterviewwithgod.com/
Pathways-to-peace: http://www.pathways-to-peace.com
World Time Server: http://www.worldtimeserver.com

l.blogspot.com/2005/06/konknni-uly-konknni-xiky.html

Boroitat Toxe Nastat?

Boroitat Toxe Nastat?



1994 vorsant ‘Dulaara’ hindi filmantlem git “meri
pant bhi sexy, meri shirt bhi sexy”, kollejik vetelea
tornnattea modim bhouch famad zal’lem. Hem git
bosintlea tape rekodir vazoitokoch tornattim bhettench
umedichea lharamcher ufetalim. Mud’dom apnnalea
kensank hat lavop. Hacho orth, “mera baal bhi sexy”,
cheddvannim vonttank hat lavop “meri vontth bhi sexy”,
kulleank hat lavop mhonnchem, fuddlem tunvem somzochem

Ek dis Ponnje savn Moddganv ievpak bosichea fuddlea
darantlean bhitor sorlom ani itlean bos suttli. Ek
tori sitt rikami asa kai mhunn bosbhor nodor
bhonvddait ravlom. Sogllim sittam bhorlelim. Fokot ek
tornnatti choli boslelea sittar anik ekleak bosunk
svat asli. Hanvem thoim mhoje kulle tenkounk chintlem.
Mhaka pollevn te cholien beg-begim aplo lens thoim
dovorlo. Rikami sittar lens dovrun, hi tornnatti kitem
sangunk sodtali kai? “Hey rumaal bhi sexy hai?”

Mhojea eka ixttachi ken’na ani koxi vollokh zal’li
ti iad iena, punn ken’nai to mhaka vatter mevlear
zapoilea xivai ravona. Mhojea bholaikechi ani
kuttumbachi khobor ghetana fattlea sattoleachea
paper-ar vo mhoineachea masikar chhapun ail’le lekh-am
vixim don gonttam sangun aplem mot dilea viret
vochona. Tech porim dor sumanant Goa-world.com ani
Goanet-ar Aitaracheo Kaskutleo tachi bail vhodda
gosttan chukoinastana vachta mhunn mhojem vornnon
korit sangta.

Sonvsar bhor ximpoddlelea Goenkaram modim Konknni
maim-bhas internet-a velean jivi dovorchi oxem mhaka
dislem ani hanvem kovita borovpak chalu keleo. Poili
kovita ‘Pavsachea Ratri’ 17vi Julh 2001, Goanet-ar
choddoili. Tea uprant ‘Aitaracheo Kaskutleo’ sankoll
Julh 5, 2003 vorsant suru keleo ani him borovpam ojun
chalu asat. Mhojea borovpam vixim lok kitem uloita
kai? Ken’na, ken’na ho prons mhaka sotaita. Choddan
chodd oxem mhonnpi astele. “Ho poi ollxig borovpi.”

Aizver mhojea borovpan hanvem konnachich vaitt monan
ttika marleli na. Zori mhojea borovpan hanvem dukh
dinastana ken’nai chimpto kaddpacho iotn kelo zalear,
to tunvem aplea angar dukhavoll korun ghenvchi nhoi
mhunn tujea thaim nomrutaen magttam. Kaim zannanim
mhaka xikko marla. Mhoji bhorpavoll ‘double meaning’
aslea xivai xevottachea panvddear pavona mhunn. Kitem
mhonnnonk sodtai? “Mera likhaan bhi sexy hai?”

Vatter mell’lele pavtti sodanch mhoji khobor ghetolo
mhojo ixtt eka disa poilech khep aplea bailea vangdda
Super Market-an mell’lo. Tannem apnnalea bailechi
vollok korun ditna mhojea borpavollicho itihas uspilo.
Hanvem tichea hatak mhojo hat melloitana mhonnllem.
“Tujo nhovro (ghorkar) sangtalo mhaka. Mhojim borovpam
tuka avoddtat mhunn”

“Tujea borovpa velean hanv sodanch somzotalim tum
dispan ek bouch ‘sexy’ monis astolo mhunn. Tujo xant
ani movall sobhav dakholl korta tujem mon sap dovorun
tuje lekh boroita. Tuka mellun hanv hevui-i nirnnoiar
pavlim. Boroitat toxe monis nastat mhunn”

Mhojea vixim tichem soroll (straightforward) mot
aikun mhojem mon dadhoslem. Tika kitem tori sangun
distalem ani tem sangpak lokan bhorlelo super market
zago nhoi aslo. Dekhun mhojem tondd bond dovrun hanv
monantlea monantuch udgarlom.

“Hem tujem sarkem ge. Mhojem mon 'sexy' nhoi. Punn
kitem korum? Magelem 'pen' mat sexy..... Ham!!”


Lino B. Dourado
http://www.goa-world.com/goa/poems/

MHOJEA BHURGEAPONNAILIM NATALAM

MHOJEA BHURGEAPONNAILIM NATALAM
- Bonaventure D'Pietro

Zanchea bolsak duddvanchi ubh asta, tankam Novembracho mhoino mhunnlear fuddlea mhoineant Natalam ietelim, te porbek ievkar diunk koslim nhesnnam korchim; khuinchea dorjeak apouncho; konnak-konnak 'Christmas' karddam dhaddchim, osleo, ani anik zaiteoch ievzonneo ankun dovorpacho mhoino asta. Punn mhojea bhurgeaponnar mhaka team donui, mhunnchem Novembr ani Dezembr mhoineancho kosloch sombond naslo mhunnllear zata. Natalam lagim pavlim mhunnon mhojea monar uzvadd ietalo, jedna Outubr mhoineantlem gormechem vathavoronn boldi zaun, sokallchi thonddi suru zata tedna. Ganv bhanv-bhoinnamni oxem somzunk zata, ki hi thonddi okosmat Abril-Mai mhoineamni porian lagleli tor, atam Natalam lagim pavleant mhunnon hanv ghoddiek chintolom aslom. Mhojim Natalam avomonacher tharovlelim, mhoineancher nhoi. Goribanchim Natalam tim!

Natalanche porbek mhozo ievkar mhunnllear, jinnos rongacheam folinchem borem-xem ek nokhetr korop. Heo rongit foli tedna videsant thaun ietaleo-xeo mhaka dista. Teo patoll-patoll astaleo khoreo, punn nokhetracheam boddiank gom' laun teo chittkaitana, kitleo-i oddleo zalear, teo oddttaleo. Atancheam folim porim matxeo subej oddleo zalear, 'fus' korun tancho kuddko pinzon tujea hatant ieta tosleo nhoi. Atam, heo folli nokhetracheam boddiank chittkaunk vo dosounk tedna bazarant fevikol vo dusro koslo dosovpacho jinnos mellta zalear mhaka khobor nasli. Kiteak mhojem 'fevikol' mhunnllelem, khuinchi-i eke kajichea zhaddar don-tin suvatancher koite marun tika ghavo ghalop. 10-15 disamni tam ghaveantlean dhik bhair sortalo. To kaddun haddop ani udok misoll korun patoll kortoch, ek bhes-borem gom' (gum) toiar zatalem. Punn atam nokhetram korunk konnak sosnnikai asa? Ani tim zai tori konnak? Bazarant zai toslim, zai tedim ani rongit 'ready made' nokhetram melltat.

Mhunnttoch, mhojea bhurgeaponnar mhaka ani mhoje piraiecheam bhurgeank Natalanchea somoiar nokhetram korpachi humed asli, ti aiz virgollun geli. Te gozalin atam kanniechem rup ghetlem.

Toslich humed Natalancho Ghotto korun tantunt Saibinn, Sam Juze, Ballok Jezu, gorvam raknne, mender ani Teg Rai-anche puttle ghalpachi kaim bhurgeank humed astali. Konn-konn bhurge khas apleam hatamni xetantli mati kaloun teo murteo kortale. Tea kallaile amche igorjentle padri konnacho Ghotto boro zala taka inamam divpachi spordha dovrinasle khore, toruipunn dusreancheam Ghotteam poros aplo Ghotto odhik sundor korcho mhunnon bhurge ap-aplea vanttean bhar ghetale. He Ghotte korunk te vot ani savlli mhunnon pollenastanam dongrancher zollpotale. Aiz tem soglem somplem. Bazarant amkam zai tosle ani zai tede ghotte melltat. Toxeoch ghotteant dovorpacheo murteo vo puttle.

Natalancho kusvar korop hi xekdde vorsam adli porampora. To korpant amcheam avoianchi mhunnon humed kedi! Aiz Ditozager korum-ia zalear, faleam Brendager, Porvam Aitaradis, (kiteak tem kamak veta) Anitager. He porim adinch dis markar korun dovorop. Atam hevui chalicher ilo-ilo visor poddot veta. Karann: bazarant tor jin'sam torencho kusvar toiaruch mellta. Konn-konn posorkar astat te apleak ogllem graik mellunk zai mhunnon adim-fuddem duddu farik korxi zalear, justuch Natalanchea disa kusvar tujea ghora lagim funkott pavoupachi seva jahir kortat. Mhunntoch, teo ratti ani konn gheun bostolo?

He porim adhunik kallar munis-jinnechi poinn mottvi ani mottvi zaun veta. Mottvi zaunk na ti eka-mekak lagim sorpachi vatt, ullot zalear ti lamb-lambuch zaun veta. Ti mottvi zaun mogak-mog ani moipasak-moipas doddlea puro mhunnon Ballka Jezu kodden magum-ia!

NATALAMCHI TOIARI

NATALAMCHI TOIARI
- Orlando D’Souza

Nenttim zanttim, umedicheam pavllamni, hanga thuim bhonvtat,
Aplea hatant gheun pontteo, voir korun dolleam-bauleo, mhatareo kitem sodtat
Tonn vaddlam , bat kirlon ailam, uncle sodta tem mellonk na mhunn bejear zala
Anjeacho paktto moddla, vag xinv mendre mevleat, punn babulo sanddla
Lighty pik pik zatat teo, khuim dovorleai go, untty hem ani tem dovllita
Aiz tor mellona, ghottoch korina, vorsachea-vorsa oxench zata
Mainchem firlam, kor'ret bhurgeamni sanddoilam, aiz nevreo kortat
Cheddean kaiborem, noketr kelelem pattlea vorsa, aiz kaichekai kelam govan
Hanga thuim durgam, khonddkulam poddleant, mati ghalun bhorunk apoila
Itlo despez zala, torui resped khuim asa, porbo nakaxeo distat.

Todd'doki to dorji, pirdear keli makxie, kitem ghaltelim tem somzona
Orxim boro xinvtalo, he pautt khuincho devchar boslo mhunn konn zanna
Ietana govan moche haddleat, punn dhaktte zatat, hea vorsa flop Natalam
Ekui vost sarkhi zaina, koslim soitanponnam, lokachim polleunk zatat tonddam
Aiz bhaili toeari, zaunk na mhunn fikir vhoddli, Atmeachem kitem kelam?
Rochnnar Dev amcho, zago sodta gorib ghottea sarkho, To bhailem rup pollena
Iea vellar, Jezu ubho asa amchea darachea umbrear, Taka zai amchim kallzam

Bhaili toeari korunk tum khup harpit zala, haka lagon Devak kitem zai tem tum visorla, Sorvesporacho marog toiar korat, tacheo vatto nitt korat mhonnun Bhagevont Juanv oronneant bob marta, sobar pautt tunvem tallo aikola, punn tuzo guneanv na, kiteak soitanan tuka somzunk diunkna. Tache boldek tuka tujea durgantlim khonddkulam bhorunk laileant. Zaiti toieari poixili tunvem keleai, thoddeo vostu korunk zaunk nant dekhun tum porbecher vajelai. Sobit sundor ghotto kelai tonnacho, sodun sodun Balkacho putlo kaddlai ani tea gotteant dovorlai. Toxench pattlea vorsa keleleim, oxem vorsachea vorsa kortai, punn Jezu gotteant ravonk sodina, to tujea kallzant ravonk sodta, Tor borim Natalam zaunk amcheam kallzanchim daram ugddum-ia ani gotteant nhoi, punn amchea kallzamni Jezuk gheum-ia ani eka mekak khuxalbhorit Natalam mhunn porbim dium-ia.

(Saibinn Mai-k Ami Kiteak Man Ditanv?)

JEZU ANI ANKVAR MARIA
(Saibinn Mai-k Ami Kiteak Man Ditanv?)
- Fr Nelson Antao, sfx

Bapachem karia purem korunk, hea sodvonnechea ghuttacho vell pavlo tednam, Dev eke ostorek Ankvar Mariek vichun kaddta ani tika hea Aplea Putachi Avoi korta.

Ballok koso ho Devacho Put jietanam ani uzvaddachi vatt tanktanam, Ankvar Maria Taka sangat dita. Tichem kam' zalem nhuich fokot Taka zolmak haddumk ani 'atam mhaka kiteak poddlam' mhunnunk, punn To ticho khas Put zata. Tachea hatak-hat ghalun taka jivitachi vatt tankunk ti Taka aplo sangat dita. To sanddla mhunn dista tedna, Devacho Put Taka Dev polletolo mhunnun soddinam. Juze sangati ti Taka sodunk veta.

30 vorsam pasun Jezu he aple avoi sangati jieta. Aplea 3 vorsamchea kamantui hi avoi tachea sangata asa. Ani khursachi vatt pasun he ankvar Mariechea mogachea sangatan, To aple kuddiche oskotaient, punn mogachea bollan, hi khursachi vatt urben tankta.

Aplea bhurgeacho zolm dis eke avoik bhov motvacho. Choddd-xem amchem lokx zolmak ailelea bhurgeacheruch asta. Bhurgem zolmota tednam ani ami bhettek vetanv tednam, amchea monant he bhurgench asta, kiteak taka ami poilech pavtt hea sonvsarant polletanv. Tea bhurgeachi avoi amchea monant asli ti, zolma uprant amkam bhurgem chodd mogachem zata. Avoi zanna, kitem hea bhurgea khatir tinnem soslem tem ani hea tichea koxttank tika bhugeacho foll favo zalo mhunn. Punn ami dusrim sogllim fokot hem folluch polletanv ani zaite pavtti avoik visortanv. Zolm disa somoiar ami bhurgeak vhodd veng martanv ani tea bhurgeak zolmak haddtele avoik kainch nam, odik zalear amchim kallim tonddam. Ixtt aplea ixtt-mitrache 'birthday-ak' vetat, punn tea ixttak zolmak haddtele avoik kednach bhettonant. Ek bail aplea ghovak tachea zolm disak khup khuxal dovrunk apleachean zata titlem korta, taka vhodd 'present' bhi haddta. Punn tea aplea ghovak zolmak haddtele avoik tea tichea vhodd disak xirapta. Ti bail tem dennench polleta, punn tem dennem koxem favo zalam tem visorta. Him zaun asat kallim kupam amchea kuttumbant ani aiz amchea monxam sovem vagnnukent.

Jezucho zolm dis ami somorombhteleanv, punn amchea jivitant he Tache avoik khuimchi suvat ditanv kai?

Ami dukh bhogtanv tednam ani dukhint addovtanv tednam, amchea tonddar poilemch utor 'Maim' vo 'Avoi' ieta. Hem mun'xachea soibantuch asam. Tech porim akhi Povitr Sobha amche 'Sorgimche Mai-k' ulo marun novea vorsak survat dita. 1ler Janerache ami 'Ankvar Mari -Devachi Avoi' hi porob somorobhtanv. Hea poileach disak Saibinnichi Porob kiteak dovrunk zai asli kai? Hem dakoita amchem AVOICHEM MOL amchea jivitant. Aiz Jezu sangata amkam-i vengent dovrun vaitt-vignnantlim sambhall mhunn he Avoik ulo marum-ia.

Don Naik, Konknni bhas -- hya matteacho pormoll

Goykar zaite shikle, borech vavurle, sounsarachya charui konsseak
pavlea, pun attan Goyant je dis eilea te osoctain niallunc favo. Mhaji
mai mhuno dis marekar yele, ani heachea fudden kitem zatelem te
sangunk zainam baba. Disan dis goyam zheo kornneo ghoddta teo monnat
dorun, hanvam amche Goyche don baravpi, Pundalik Naik ani Pratap Naik,
s.j., henchya Konknni utranche savlent shanti ghet. Pundalik
Naikacho Acchev, hyacho daktli vimshatmak samjani (akin to a critical
comprehension) barailam Ba. Dh. Satoskaran, Acchev: Eka veglya
jagacho parichay, zem chapplelem TSKK chea Sod-int #2, ani hea emailint
don bhag prostut kortam. Satoskaran, khalla jem prayatan barailam,
teca amchi shabaski favo. To amcam kakultin spast korun dakoita
Pundalik Naikachi Konknni bhashechi upalabdicho mudol -- techo
dhustikhonn, zo dakoun dita Konknni bhasen, amchen jivit
ani attan dison ailam tem ranvotpon kitem tem. Goykar konn, ani Goym
konnachem, ji Pratap Naikchi kovita saad dita. Pundalik Naikachem
chintop, ze disson yeta Satoskaracha prayatanant ani munnsheponn
je thoddea utrani Pratap Naikachi aplea kovitent nodor marta -- jthun
amcan ugdas korta ki ami soggle ekkach matteache ani eka
mekan riggon astele, zoriui ami tem manninant. Dogui Naikanchya
Konknnint utsaran Goykarponn uttam dista.

Punn ho vel osso asa zednam ami chintunk zai khunichea Goychea
bauttea khala chollpak -borrea monnacho bautto vo nirfoll monnacho
bautto. Hea dogui Naikanchya uttrant dhir gheyat, ghott rabat, ani ze
Goyche matteak zuzztak tenchya fattlean aplea khanddea layat.

_____________________________________

Acchev: Eka veglya jagacho parichay, Ba, Dh. Satoskar (B. D. Satoskar)
(Prasaaran -- Aakaashvani Panaji - Jun 1980)
Sod, Konknni Research Bulletin: 2, poriant ghetlam.

Pundalik Naikachi (? Nayakachi) Konknni bhas hen.y tanche svatachem
vaishistha. Hi bhasui amkam paandarpeshank navin. Mhaje dha
vasrshyapaylinchen jivan khedyantuch ghelen. Gavdhe, sudhir, mhar,
chambar hanchebarobar hanv shiklon ani khellon. Gorvanchim vintan
kelin, dud kadlen, tankam charvonk vehlin. Pun tariy astana jem
Pundlik Naik baraita tashen mhaka boronvak yena. Te shabd mhaka
vaprunk yenant. Hem ashen kiteak hacho hanv vichar kartan tenna mhaka
dista, ami goyche matyecho vas ghetlo, goychem nisargsoundaryr
dolleani pallelen, manshyanchya sangatak vadle. Pun Pundlik te matyent
riglo, saimachya sangatan tovun soimacho ek bhag zalo. Bhonvatnyacha
upekkshit samajyantlya manshyanchya sabhava-kartubancho tannyen thav
ghetlo, tanchich bhas ulonvak (ullounk) laglo. Aani mhanun tech
bhashen to bharavpak laglo.

Samikkshakanchya shabdant haka mhuntat anuubhuuti. Hi jitki prakar,
manak jitli adhik bhidpi, titlen lekhkachi barap adhik prabhavi, adhik
pratyyakari ani upekkshitanchya antarangacher nemken boat (bot)
davarpi, zavank zai. Anuubhuuti fakkt prakhar aani tivr zavan bhagna.
Ticho aaviishkaruy vachpyanchya kallzak bhidpasarko zavank zai.
Lekhkhakak hen ek aavhaan aasta. Pundlik Naikan hen aavhaan
samartpanhhan pellan hantun dubav nam.

_____________________________________

Hi kovita, Jiviitantlin Ghadditan, hya lahan pustokant vachun mojea
monnak kantsai keli. Hi kovita ek Gavvdi chali, zacher noder podda ek
chalyacho. Zoso German kovi Rainer Maria rike mhunta,

Jiviitantlin Ghadditan, Pratap Nayak, Je, Sn (SJ), Marg Prakashan,
Thomas Stephens (Stephans), Nivas, Sant Vinhcent Marg, Pune.

Gavdhi Chali

Bazaarant ti ubhi
nehsun sadhi suuti
hatan ghevun bhuti
konhageli ti chali
pallunvak dista sadi
ghalun laamb faanti
mallun fulaam shenvtin
konhachi ti kumari?
nadar mhajer padli
lajen ti bavli
pat karun challi
kiteak mhaka bhiyeli?
gharant ti rigli
dara aad lipli
mougaar mhajya padli
dekhun ti lajeli
aaspaas khabar ghetli
tiichi valak vicharli
jaap lokan diili
"Gavdea geli ti chali
tuka kiteak tiichi
laglya tiitli kallji?"
Hanv chalo charodhi
ti chali gavdhi
manxea madhen jati
konnem kelyo doshi?

Aakaashvani, panaji hanchya krupen, hi kovita amkam vachun mellta,
Jiviitantlin Ghadditan.
_____________________________________

Venantius Pinto venantius.pinto at gmail.com

"CASA DE GOA" HACHEM STUTIGIT ("Anthem" / "Hino")

"CASA DE GOA" HACHEM STUTIGIT ("Anthem" / "Hino")

UMEDVARPONNACHE NEM'


2003 vorsachea Janera ani Fevrerachea mhoineamnim "Casa de Goa" hachim
vangddi-vangddinni Sobhechj Osadharonn Zomatint ektthaim zalim.
Sounsthecheam 1987 vorsa thaun choltale team Kaideamnim ani Sobhavik Chalu
Nemamnim gorjecheam bodolnniam vixim bhasabhas kelea uprant tet postnt
korpak het zomati bhoron haddlolet.



Adleam likhithamnim chuklolem tem bhorun kaddchj khatir, Jorge de Abreu
Noronha hea vangddiachj suchnj pormannem, jk novo Ovesvtr - Sovo Ovesvtr -
bhittr ghalcho mhonn postnt kelem. Hea Ovesvorachem 18vem kolom' sounsthechj
khunnechem ani 19vem kolom' tichea bavtteachem vornnon korta, ani tachea
20vea kolomant oxem tharail'lem asa: Stutigit ("Anthem" / "Hino") jkj
spordhj vorvim ek porikxtk monddoll sodun kaddtolem, ani hem monddoll,
Karbhari Somitichj suchnj pormannem, Sorv-vangddianchj Sobhechi Zomat nem'
toli; tea bhair, Stutigit Konknni bhaxjn rochun haddchem ani tacho jk
Portugjz bhaxjn onnkar ascho. Nadachea ani utranchea porikxtk monddollanchi
rochnnuk 2003 vorsachea Novembrachj visvjr bhorlolj Sorv-vangddiachj
Sobhechj Sadharonn Zomatint postnt keli.



Oxem astam, "Casa de Goa" hacheam Sobhavik Chalu Nemanchea tea Sovea
Ovesvorachea visvea kolomak pallo diunk, umedvarponnache nem' hanga ami
jahir kortanv. Konn-ui apnnem rochlolem Stutigit "Casa de Goa" mukhar
ghalunk sodit ttr, tem korpak hj sounsthechj Karbhari Somitin tharail'le nem
'-ui hanga jahir kortanv.


NEM'

Hj sounsthecheam vangddiam-vangddimnim ani tancheam ghorcheamnim, ani tjch
porim ieram-i khuxi asloleamnim, ap-aplem umedvarponn mukhar ghalum-ieta.



Ek-ek umedvarponn eka bond kel'lea kovorant ani ttoponn'nanv lavun "Casa de
Goa" mukhar ghalchem, hea pot'tear:

Casa de Goa
Calgada do Livramento, 17
1350-188 LISBOA
PORTUGAL



Rochun haddlolem Stutigit kesettichjr khonchun kaddchem ani 3 (tin)
protimnim "Casa de Goa" mukhar dovorchem: rochlolea nadar gail'lim utram ani
svormella khatir vaporlolim vazontram (dekhik: piano, organv, gitar) tichjr
aikunk mellchim. Tea bhair, Konknnint rochlolim Stutigitachim utram ani
Portugejin kel'lo tancho onknnar nada borabtr boroun diunchim.



Hem stutigit chodduch zalear 2 (dtn) min'ttanchem zaunchem.


Anink eka bond korun kesettinchea kovora bhittr ghal'lea kovorant,
umedvaran vt umedvaramni aplem ttoponn'nanv ani tachi khori mhaiti
diunchim: mhonngj, ek-eka ghtddnnarachem khorem nanv, pirai, zolmacho ganv
ani tachj lagim sompork samballpachi mhaiti (dekhik: sarko pot'to, ftn, fax,
e-mail, adi).


Nimannet Tarkt:

Umedvarponn "Casa de Goa" mukhar ghalpak - - - - - - - - Fevrerachi 29, 2004
Porikxtk monddollanchi nadachi ani utranchi molavnni - -Marsachi 15, 2004
Nikalachi
porgtttnni - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -Marsachi 22,
2004

Pordesant ximpoddleam jeam Guykarancheam sounstham kodde "Casa de Goa"
sombond samballta, tankam he nem' ani porikxtk monddollancheam vangddianche
obheaskrom' Intternettavoilean ani toxench Supergoa.com ani goacom.com
"sites"-am voilean porgott zatole.




PORIKXTK MONDDOLLACHEAM VANGDDIANCHE OBHEASKROM'


NAD

MARIA MELINA DA COSTA REBELO - "Conservatsrio Nacional de Lisboa" hachi
pianachi adli xikxtk. Hea desacheam (Portugal) sobar ganvamnim aplj koleche
kariakrom' tinnem dakhoileat. Apli kola azun sudharun haddchj khatir Parizak
ani Romak veg-vegle kurs kaddleat.


LUMS PEDRO DE SOUSA E FARO - "Centro de Estudos Gregorianos" hanga
songitachem xikop, ani uprant "Instituto Gregoriano de Lisboa",
"Conservatsrio Nacional de Lisboa" ani "Academia dos Amadores de Mzsica"
hanga unch xikop kelam. Addvea vennuchem, adlj poromporentlea gitarachem ani
prohar korun vazoupacheam vazontranchem xikop. Poromporik nadanchet zaitet
sodi keleat ani tanchi olltkh dilea. Tis vorsam vtir gavpiam-pongddancho
mistri to zaun gelo, ani atam legit gitancho ani gavpa-kolechj komaiecho to
xikxtk asa.


JOSI BRUTO DA COSTA - "Departamento de Cijncias Musicais da Universidade
Nova de Lisboa" hanga Poilea Panvddeachi Podvi ("Bachelor") tannem ztddli.
Thoim itihasik songitvidiechi Unchlea Panvddeachi Podvi ("Master") kaddpak
toiari korta. "Academia de Mzsica e Belas Artes Luisa Todi", "Instituto
Superior de Educagco e Cijncias" ani "Escola de Mzsica do Conservatsrio
Nacional de Lisboa" heam xallancho to xikxtk aslo. "Orquestra Metropolitana
de Lisboa" hantum utpadtk koso tannem vavr kela. Gulbenkian
gavpiam-pongddacho to vangddi. Opus 21 nanvacho gavpiam-pongtdd tannem
sthapla ani apunnuch to choloita.


UTRAM


TEOTSNIO R. DE SOUZA - Totvgineanacho ani Dhormxastracho Poilea Panvddeacho
Podvidhtr ("Licentiate" and "Baccalaureate") ani Itihasacho Unchlea
Panvddeacho Ponddit ("Doctor"). Guycho "Xavier Centre of Historical
Research" hacho Sthapnnar ani Poilo Sonchaltk. Bharotacheam sobar
sounsthamnim xikxtk ani bhett-divpi xikxtk. 1979 vorsa thaun "International
Seminars on Indo-Portuguese History" hanchj Karbhari Somiticho vangddi ani
1996 thaun budh-divpi vangddi. 1996 vorsa thaun "Universidade Lussfona"
hanga xikoita. Sobar lekh uzvadda haddleat, hanchj modem "Medieval Goa" ani
"Goa: Roteiro Histsrico-Cultural". Sobar ier borovpam uzvadda haddpacho vavr
tannem choloila vt mellun sadhun haddla, ani sodiche ani samania loka modem
jahir korpache 145 lekh boroileat. Amchj mai-bhaxj khatir "Casa de Goa"
hannem addail'leam kariavollimnim vannto ghetla; oxem, 1995 vorsant jk
Konknni bhaxecho kurs choloila. Tjch porim 1996 vorsa thaun 2000 vorsa
porian "Fundagco Oriente" hinnem choloil'leam Konknni bhaxecheam kursancho
xikxtk aslo.


IISUS HERACLITO GOMES - Romani Xobdxastracho Poilea Panvddeacho Podvidhtr.
Portugjz Bhaxjvidiecho Unchlea Panvddeacho Podvidhtr. Madhiomik Xikxonnacho
xikxtk (1959-1998). Obheasancho Margdorxtk ani Portugjz Bhaxecheam
Xikoupianchj Akarnnent Xikxonnxastrik Margdorxtk (1979-1988). "Escola
Superior Artmstica do Porto" hanga Xikxonnachea Kariakromacho Sonchaltk
(1987-1989). Zanjibarachea (1989-1994) ani Abidjanachea (1994-1996)
Vidyapitthamnim Portugjz Bhaxecho ani Sonvskrutaiecho "Lecturer". 2001-2002
vorsamnim "Boletim da Casa de Goa" poripotrantlea "Guychea Ltkvedachjr
Nodor" bhagacho sthir sohokar-divpi.


WILLIAM VINCENT HERCULANO DA CUNHA - Karachi xarant (Pakistan) zolmololo,
aplem madhiomik xikop Guyant korun SSC (Matriculation) kaddli. Teach kallar
Konknni bhas xiklo. 1957 vorsa, SSC kelea uprant, Vidyapitthachem xikxonn
Karachi xarant korunk gelo; thoim "Hotel Management and Administration"
hacho kurs kaddlo. Aplea tornnattponnar "Aldona Boys" pongddak dhorun
Konknni nattkamnim vantto ghetla, ani tanchj borabtr sobar pavtti him
nattkam Guyam ani Karachi xarant machijr ghalim. 1959 vorsa thaun 1962 vorsa
porian, Karachi ani Lahore aslo tednam, thoim "Vavraddiancho Ixtt" ani
"Aitarachem Vachop" heam satolleancho batmidar aslo. Aplea dhondeant,
Udentichj Afrikecheam, Modhiom'-Udenticheam ani Europacheam Desamnim
(Portugalak porian) "Intercontinental" ani "Sheraton" Amerikan
vangddi-hottelancheam sanklliancho karbhar choloila. 2003 vorsachj survatjk
thaun (mhonngj Portugalak aplem tthikann korunk tharailam tednam thaun) to
"Casa de Goa" hacho vangddi zalo, ani hj sounsthecheam sonvskrutik
kariavollimnim umedin vantto gheun ieta; dekhik "Boletim da Casa de Goa" hea
poripotrachea (2003 Julai/Agostachea 10vea ankar, 8vea panar) "Amchea
Ganvchi Kovita" bhagant "Maim-Bhas Konknni" hi apli kovita tannem uzvadda
haddli.

Friday, January 18, 2008

Oxich ek Chitt................... Daniel F. de Souza

Oxich ek Chitt……

by Daniel F. de Souza dannyboy04@rediffmail.com

Mogall Ballka Jezu

Zaitea kallan anik ek pautt tujea zolma somoiar hi chitt tuka borovpachi hanv sondhi ghetam ani mhojea monna-kallzantlim bhavnnam, khonti-huske, tuka ugddape kortam. Somzotam tum tancher tujem lokx ghaltoloi ani favo te bhaxen kaim prosn tujea mhukar manddleat tankam suttave kortoloi.

He chittichi survat korpakuch hanv matso fattim-fuddem zatam karann khuincho vixoi gheun ti survat korchi hoch mhaka motto prosn poddla. Punn kaim nezo, somzottam tum mhoji oddchon mandun ghetoloi mhunn ani khuim mhojem chuklam-sandlam zalear tem tum somzun vhortoloi mhunn.

Hi chitt tuka borounk ekuch karann mhollear amche Goenche poristhiticher tujem thoddem bhov lokx oddun haddunk. Aiz amchem sobit sundor Goem okosmat eka mottea vaddoll tufanantlean zoddpota. Hanga hea amchea dhaktulea goeant aiz kitleo atveoch ani niallunk zaina tosleo ghoddneo ghoddttat. Poile suvater sangchem mholllear, aiz amchim lhan bhurgim hanga bilkul surokxit nant. Tancher hot’teachar zata, tanchi moriad surokxit nam karann hanga aiz antrea poirean lhan xallek vetoleam bhurgeancher legun bolatkar zata ani hea bhurgeanchi fulti jinn bhavon veta. Vhaddlolea cheddvank ani bailankui hanga surokxit bhovonk ani somazant jieunk favo ti mekhllik ani surokxa nam. Tancherui bolatkarachem ani hot’teacharachem kallem kup posorlam. Konn kedna konnacho ghat gheit hem niallunk ani chintunk zaina. Karan aiz Goenchem vattavronnuch sap bodol’lam, karann hanga hea goeant goenkaracho ankhddo disan-dis komi zait veta ani ‘Bhaile’ hanga yeun aplem raj choloitat. Bolatkaram vangdda khun krimicho ankhddo dor disa vaddot choddot veta.

Aiz amchea Goyant amchea xiklolea tornatteank favo ti zodd asloli nokri mellonk khub moskil zalam. Goyant karkhanneanim nokreo asat teo chodd xeo bhaile yeun hanga sthan korun amcheo nokreo gheun bosleat. Xikon bekar aslole amche tornatte aiz torekvar vesonnak boli poddleat, zoxe porim soreachem, ani vikhalleam vokhdanchem. Aiz nokri mellonam zaun zaite amche put Portugez pasaporti korun Evropak gheleat aplea pottachi bhuk marpak ani jivitachem udarposonn korpak. Goenchea putam dhuvank goyantuch ravpak ani aplem jivit folladik korpak favo teo sovloti nant, dekhun porki desanim vochun thuim porkeanche gulam zaun nokreo korcheo poddttat. He babtin tor dor ek nivllun haddlolo Goycho sorkar asvasonnach diet aila…ani azun meren hem tanchem dhoronn zobor xem bodlunk nam. Asvasonna xivai amchea sorkara koddlean anik vhoddlem-xem dusrem kaim diunk zaina.

Zaite amche tornatte jivitacho rosto chukon ani ghorant favo tem margdorxonn naslolean vikhalleam okhdanche gulam zaun duddvanche axen tallnent poddun aplea ixttanche khun legun korpak pavleat ani aplem ani aplea ghorabeachem nanv chiklant uddoun mekhlle zaleat. Aiz amchea goeant ixtt-ixttanchech khun kortat ani ixttagoticho bhandpas kochreachea dobeant xevttun martat. Hem tuka goddiek vichitr distolem, punn hem jivem soth. 25 vorsam fattim aikonk naslele kauz ani ghoddneo atam amchea goeant disa-dispottim ghoddun yetat ani hem sogllem vachun kallzak borich dukh bhogta. Hem oxem kiteak ghoddtta ani hacho zababdar konn hacho zabab mellpak kottin zalam. Aiz anik ek khontichi gozal aikun yeta mhonnttat ti mhollear amchem Goem ek xindullkichem vhodd moidan koxem zalam, zuim xindullki ani kuddicho dhonddo nettan ani zobordosten cholta. Hanga kaim vattharanim porki ostoreo legun bonvdekaranchem rup gheun hea kanttaleachea dhonddean misoll zal’leo asat Hem oslem kuddichem dadhosponn bhogpak zaito Goeam bhailo bhonvddekar hanga lall’leoun yetat ani uprant aple kuddichi ast bhagoun zali mhonntoch hi amchi povitr bhuim bosttaun vetat. Hantun zaite goenkar bhav-bhoinn legun misoll zal’leo asat mhunn tuka borovpak mhaka loz dista. Osle mezgotin Goem atam Asia-chea mapar Bangkok ani Pattaya sarkem ek ‘Paedophilia-chem ani xindullkechem’ zolltem akhttem mhunn ontoraxttrik mollar porke Goyan-k ollkhotat ani her desantle bhovddekar atam amkam sokoile nodrent polletat. Hem sogllem noxtt ani kanttallo Goychea doria deger aslolea vattharanim posorlam ani hachi pallam her kaim zageancher legun pavot asat. Zaiteam hangacheam tornatteancher ek chaltich nodor marlear kalliz dukhta….…tanche churchure distat. Tum goddiek mhonnttoloi hanga kaido nam kai mhunn?? Asa, kaiddo asa, punn kaideache rakhonnddar zaite pautt ‘aikon bhere dison kurdde’ oslem sovong kortat, dekhun kaiddeacho konno moddla, kaiddo ophangull zala.

Atam amchea goeamkaranchea hatin ogllo poiso-i bi gholltat ani zaite fautt hea oglleam duddvancho goemkaranim goir faiddo kaddla. ‘Night club’ ani her pozoddponnam choltat tea zageancher vochun kaim zannanim kuddik khotti khoxalkai duddvani vikot ghetlea. Hea night-club-anim zobor xe tornnatte-tornattinch nodrekh zollkhotat. Vikhalleam okhddancho dhunvor hanga tornatteank guspottaun marta. Adlea kallar ami TB ani Typhoid he don torenche marekar rog asat mhunn aikol’lem, zankam sompo voizuki upai naslo. Punn atam ani ek rog bhitor sorla ani to mhollear AIDS. Goeant tor he piddent koxtovtoleancho ankhddo khub unch pavlla ani disandi nove nove tornne kankadde he piddeche xikar zatat. He piddecher ilaz nam hem khobor ason toriastana konnak kainch poddun vochunk nam. Mouza ani vounddavnne xivai hanga dusrea kiteakuch orth nam. Dor ektto apleak zai-zai te bhaxen miroita ani mouza marta. Uprant uxir zatoch mat chittunk poddta. Aiz zaiteam avoi-bapaiche besarmaiek lagun tanche bhurge hati bhair pavleat ani tanchea ghorabeanim odruxtt bhitor sorlam. Zaiteam avoi-bapaink bhurge ason nam zaleat. Hem sogllem 450 vorsam adim Sam Francisk Xavier-an kirsti dhorm porgottlolea mannkullea Goyant ghoddtta!

Aiz amkam amchea Goyant zantteak favo to respet man nam. Avoi-Bapui xapai-xemai zanttim zalim mhonntoch tankam tanchea ghorant zago asona, tankam vhorun rokddinch khuim tori pois ajilani kivam madrinchea ghoranim bhorti kortat ani tanche nimanne dis tannim hanga eksurponnant oxech sarche poddtat. Aiz kitlinch tornattim cheddvam patkache tallnechim xikar zaun anvkar astanach avoi-ponnacho bhes bhogunk pauleant ani uprant hea patkache savllent zolmant haddlolea bhurgeank vhorun onath ashramanim bhorti kelleant. Hem amchea aichea somazachem vhodd durdoiv. Tea xivai anik kaim asat jim hi patkachi savlli koddek kaddunk kusveant ghorb sambhaul’lem foll ghorbpat korun Devachi rochnnam sonvsaracho uzvadd polleunchea adinch khun korun tankam nattak kortat ani tanchea rogtachea papachim zababdari zatat. Oslea papan aplem hat ani bottam niropradi bhurgeachea rogtan misoll korunk kaim amche dotorui ontoskornacher patt korun duddvanche axen oslem khottem kortub adharunk pattim ravonant. Hem sogllem oxem ghoddtta karann aichea monxan noitik totvank uzeant lasun tancho gobor kela ani denvcharachea bhulovnneak fuddo korun aplem jivit jieta.

Anik thodde bhov motte prosn aiz Goeank disan-dis sotaitat zoxe porim SEZ, kochro, (garbage), Casinos, bekarponn, nollachem udok, apa-lipa khellti bizli, khondd poddlole roste ani tancher obghati mornna, halto-dolto-oskot zal’lo amcho sorkar, broxttochar, fottingponnam, divorce, disan-dis vaddti on-Goykaranchi sonkh’kea, lipincho prosnn, adi, adi, adi. Punn, hem sogllem bariksannem borovnk anik zaitinch pannam vetlim, dekhun he babtin kitem sangchem asa tem hanv tuka porxim bhett diunk yetlom tednam ami dogui sangatam bosun hacher barik cheorcha korchi.

Te meren hea voir ul’lekh kel’leam prosnnak mat favo to ilaz niallun dovor ani tum yetai tedna to matso Goyant vevharant ghalunk fuddakar ghe. Hem kam anik konnach dusrea kodden zait oxem mhaka bilkul bhorvanso nam….nizacho Goykar niraxi zala….khub dukhovla, khonttovla….…..tachea kallzache ghai dhuvun kadd ani tujea mogan te pekoi. Amchea Goychi novsornnim kor….ani taka ek novem jivit di. Karann amchem Goy soglleam odruxtantlem vattaunk Tuje poddvecheruch thorlolem asa, karann amchea Goychem anik konnak poddun vochunk nam……nhoi mhunn ami nivllun haddlolea sorkarak legun………Aam Aadmi mhunn gharannim ghalun amchea kannak jitim vaingim bhandleant….tim tum katrun kadd ani dor ekleache amche kann dolle ugodd mogalla Ballka Jezu.

Tumche poddvecher ani borea mogacher visvas thevun tujea Dev yenneak axeun ravtam.

[Ho lekh Dezembr 2007 mhoineachea Gulab ankar porgott zala]

Tuesday, January 8, 2008

VACHPI BOROITAT

Vachpi Boroitat

Lekhank up-mathalle gorjeche
M.S; V.Ixtt-achea fattlea ankachea “Vachpi Boroitat” tea bhagant jem kitem Romeo baban ani Fatima Barreto bayen boroilam tantum zaitem khoreponn asa. Adlea kallar V.Ixtt-acher nanvoste borovpi aple lekh purtugezintlean, Kon-knnintlean ani Inglezin-tlean porian boroitalet. Eka potrak veg-veglle vixoi. Kotha, Itihasik ani dhormik lekh boroilear khup faideachem. Ayurvedik vokhdam vixim, rajkoronnacher ani somajik proxnancher Konknnintlean boroilear chodd borem. Lekh lamb aslear taka up-mathalle (sub-title) dium yetat. Aiz-ui V.Ixtt-ache borovpi bore asat zoxe porim Pri. Moreno, Tomazinho bab, Felix D’Cruz bab, Pri Ave Maria Afonso, Pri. Nevel Gracias, Pri. Almir de Souza hanchim borovpam bhouch moladik, toxench Bonaventure D’Pietro hacheam lekhamnim purvileo khobro vachunk melltat. Rongit pan-ui borem zata. Tumkam xabaski.
V.Ixtt fuddlea vorsa 75vea vorsant bhitor sorta mhonn aikun mhaka vhodd khoxalkai bhogli. Heach potra borabor ani uprant ailelim kitlinch potram morun gelim. Pilar sonvsthek porbim duddvancho faido nam zait, punn hea V.Ixtt-a vorvim lokak bori xikovnn mellta, tench tumchea vavrachem vhoddponn. Devan tumcher axirvad ghalcho.
Alfredo de Souza,
Saliganv

Arkivantleam daklleanchim pustokam
M.S; Gõychea ganv -ganvchea lokachea zolmachea ani mornnachea daklleanchim pustokam Ponnje Arkivont samballun dovorleant mhonn odhikareank amchi xabaski. Punn him pustokam futtleant, panam suttleant. Heam pustokanchem ‘binding’ kelelem zalear chodd borem zatolem aslem. Adleam pustokanchem ‘microfilm’ kortat mhonn aikolelem, punn uprant kainch khobor nam. Dusri gozal Ponnje konnui mon’xak aplem sertidanv sodpak daklleanchim pustokam divop sarkem zalear odhikareamnim lokx ghalchem. Adle daklle purtugezint asat mhonntoch Purtugez zanno asleleak him pustokam hatallunk somzota. Tim pustokam ibadd zalear lokak tras zatolech. Dekhun odhikareamnim hacher chotrai dhorchi.
V. Miranda,
Aldona.

Pri. Nevelache lekh ruchiche
M.S; V.Ixtt-acher Pri. Nevel Gracias boroita te lekh hanv ani mhojim bhurgim ruchin vachtanv. To voparinchea bhanddarantlem vachpeank ruchichem jevonn dita. Tachea vavrak xabaski favo. To piddent poddun tacho ek paim katorla, punn taka kednach niraxi zalolo pollevnk nam. Devan bore gunn taka dileat. Konknnintlean to zaitem boroita. V.Ixtt-ar-ui tannem chukoinastanam borovchem. Voparinchea Bhanddarantlem ho vixoi ghetlolean tachem borovp chaluch urtolem mhonn ami axen ravtanv. Tannem boroit ravchem ani ami girest zait vechem.
Fatima Gracias,
Lottle.

Piddestanche kollvolle
M.S; Fattlea ankavelo tumcho ogrlekh piddestanche kollvolle ani Gõyche choddfodde mhaka avoddlo. Hospicio hospitalachi poristhiti vixim tumi boroilam taka mhozo tenko. Bholaike Montri Vishwajit Ranen avchit bhett dili ani soglem aplea khas dolleamnim pollelem ani lokachem sangnnem aikolem mhonn taka xabaski. Hea tornnatea montrean oslem panvol marun bes-borem kam’ kelem. Purtugez kallar Rajpal Antonio Vassalo e Silva oxich zatir pavtti avchit sorkari khateamnim bhitor sorun kam’ topastolo mhonn zannte sangtat. Lokachim kamam loltter poddlolim taka naka aslim. Khorench, aiz-ui osle odhikari ani porjeche sevok asunk chodd goroz. Hospitalamnim xist, nitollkai ani piddevontanchi seva gorjechi tankam favo teo sovloteo mellpachi vevostha asunk zai. Tednach somazachem somadan zatolem.
Filipe de Souza,
Pilar.

Zuarkar babacho rajkornneacho khell-tiatr
M.S; Ramakant Zuarkar baban boroilolo, rajkor-nneancho khell-tiatr machi ani tikett nastanam Gõybhor pollevnk mell’lo. To tanchem pott futtosor ani pottle bhorosor thambchonam, chaluch urlolo. Puroskaranchim nattkam, he dusre natt-kist. Te tondd ugddun, tosli sondi kednam mellot tem polleunuch astat. Fulu khustar fozne ani rogddea khustar san’nam! Porjek pillun aplim bolsam bhorunk tankam koxem puttvota ? Porjeche duddu favo tankam dinastanam ap-apleak mellun ghetat!!! He svarth naslole zalear Remo babachi dekh ghetole asle! Zuarkar babak dhin’vastam.
Atam khoim ‘aam admi” bab “offshore” utrancho orth xikla. Ane baba, ek fott sangtolo zalear, anik kitleoch fotteo bhair sortat zoxeo vortoman potrancher dakholl zatat!
Heam soglleam dhongeancheam motincher uzvadd poddun Mandovi nodint “casino boat” asa ti konnak posunk? Hea adim Gõyant “casino naka” mhonn kitli bob zaleli?! Konn pott bhorta?
J. E. Saldanha
St. Estevam

Konknnichi Romi lipi ekrup kednam zateli?
M.S; Setembrache 8 tarkechea V.Ixtt-ar heach vibhagant St. Estevancho J. E. Saldanha baban boroileli chuk sudarnni hanvem chotrayen vachli ani thoim mhaka hecho, techo, tengelo, oxem borovp mell’lem. Tem sarkem mhonn konn sangta? Devnagrint hinch utram koxim boroitat? Hache vixim amcheam zannkaramnim spoxtt kelelem zalear borem zavpachem. Hanvem aikolam: oslem borovp zatea promannan bhitor sorlam; omke-omke zaticho vo vorgacho lok oxem-oxem uloita mhollear ghoddie konnak-ui vaitt disot mhunn hangasor itlench sangtam. Konknni ekrup zavnk jem devnagrint asa toxench tem romint-ui zavnk naka aslem? Lipi tor khuinchi-i asum, ekrup zavnk nagrin toxench romin ekech toren borovp zavnk zai oxem mhaka dista.
Francisco de Souza,
Karona.

Roste durust korat
M. S; Pavsacho kall sompot ailo, amche thodde roste borech padd doxer pavleat; veta thoim khonni poddleat ani gaddyo cholovpak kottin zata. Thoddech dis zale, kallokhant fonddkul disti poddunk nam dekhun samkoch motor-saikolivelo xevtton poddlo, osle obsoeg kitlech zaleat astole.
Eulogio Fernandes
“Hanv Saiba Poltoddi Vetam”
M.S; Ho ek novo tiatr Gõykar Amdarancho ani to Ramkrishna Zuarkar baban yevzunn kaddla. Dev borem korum. Ek kormonnuk koxi to tiatr hanvem vachlo, palkar haddchi goroz nam. To ak’khe Gõyche bhuimyer sodamkal zata. Oi, amche tiatrist ek sorkar ghoddunk sodi ani 40 amdar ube kortole mhonn nare gazoilele, heam amdaram modem, bailo-cheddvam astolim zalear kollunk naslem.
Ho TIATR atam chaluch asa ani to polleunk hurba yeta. Eka pokxantle, uddyo marun, dusrea pokxant aiz rigtat ani faleam bhair sortat. Hi ek SERKOS koxi dista. Hea tiatracho faido mhollear itloch: tikett nam,fukott pollevnk mellta. Hotelamnim he tiatrist pavtat, Dil’lik porian. Ho tiatr atam SAL NODINT pavla; faleam MOPA VIMANTOLLAR pavtolo sogle oxikxit tiatrist punn Konknnint-lean bhaxonnam korpi, nhoi borovpi ani Inglezintlean apleam pokxank nanv divpi ani niz Gõykar mhonn Inglezint-lean gazovpi.
Moren de Souza, S.J
Pornnem Gõy

Nhovreamnim dot magchi nhoi
M.S;Ami 21vea xek-ddeant pavleanv, ani ho xekddo sudarlolo mhonn sogle hordd’dim dhaddai-tat ani boddai dakhoitat; punn khoreponnim pollelear ami adleach nennarponnant jiyetanv mhollear fott zavchi nam. Karonn doticho proxn atam porian cholot asa. Dotik lagun kitlinch cheddvam kazar zavnk pavonant. Fattlea V. Ixtt-ar tumi boroilolo ogrlekh hanvem vachlo, jem kitem tumi thoim sanglam tem khorem. Bhausaheb Bhawara sarko konn-ui amche modlo Gõykar oso fuddem sorun dotichea noxtta add vavurlolo zalear borem zatolem aslem, oxem mhaka dista. Amchea Igor-zamnim ani Kapelamni padrimnim hache vixim lokak ani kazar zatoleam zoddyank xikovnn divnk chodd goroz asa.
Caridade Mendes,
Pomburpa.

Keri-Tirakol pul kednam zatolo?
M.S; Tirakol ganv Peddnnea poltoddi urta khoro, punn te vatten amchim Gõykaram asat. Altoddi-poltoddi vochunk tea lokak khup tras zatat, bhov korun pavsachea kallar. Gõycheam heram ganvamnim kitlech pul zaleat ani amkam zaitem sompeponn mellta ponn Keri- Tirakol pul bandunk amcho sorkar kiteak fattim sorta tench somzonam. Ho pul bandtat mhonn kitlinch vorsam thaun ami aikotanv torui tea pulachi azun porian konnuch khobor korinant. Ho pul bandlear rokddench Maharaxttrant pavum yeta. Amchea amdar-baban ani Bhovxik Bandkam Montrean ho pul bandpachi yevzonn korchi mhonn vinonti asa.
Patrick Fernandes,
Kerim.

Mati kaddunk divchi nhoi
M.S; Fattleam disamnim ghosghoxamnim pavs poddun zaiteam ganvam-nim toxench Mandovi pula kodde ani relve margar mati ani khoddpam kosllun poddlim; lokakui khup tras zalet, urlolim heam disamnim podd-tolea pavsant kosllun poddleam. Jim ghoram unchayer aslolim thoinchi mati kosllun ghorank mar lagla. Amche dongor paxanni fatranche nhoi. Zomnicher kitlo porian bhar ghalum yeta? Imaroti bandtole kontra-dor ani atanche arkitekt Goyche zomnichem xikop ani onnbhov naslole. Aplim bolsam bhorunk te ordhukuro vavr kortat punn uprant niropradhi lok trasant poddta. Khaznamnim porian imaroti bandleat. Team imarotimni ravtolea lokacho prann-ghat zait mhonn bhirant. Khatri ditat tancher patiyelear ami fostoleanv. Dekhun dongranchi mati kaddunk mona korchem.
Denzil Rocha,
Navele.

Gõy amchem konn samballtolo?
M.S; Gõychi udorgot korunk ami nivddun kaddlole amdar soglea nettan vavurtole mhonn ami somzotaleanv ani axa dhortaleanv ponn hem kam’ korche vellar te aplench boreponn polle-tat. Vinchnnukam vellar te amkam zaitem bhasaitat ponn nivddun yetoch kel’lea bhasaunneancher tanchi visor poddta. Gõyche udorgotichea nanvan aplea faideachem poilem polletat. Dekhun Gõyant boreponn zavpa-chem fattim urta. Gõyant lok vaddot asa, ho lok soglo bhailo; veta thoim ghoram bandun Gõy-chem poriavoron padd zata.Udorgoticheo yev-zonneo kortana vaitt zaina zaunk upai gheunche.
Domnic Fernandes.
Pomburpa.

Mhapxeam bazarachi durdoxea
M.S; Eka kallar Mhapxem xar sobit ani nivoll aslem. Hangasorlo bazar thoddim vorsam Gõyche suttke adim bore manddavollin bandlolo, bazarachim gottoram bore toren vhanvtalim, tim kednach upott bhoron uronaslim. Punn atam ho bazar pollevnkuch zainam, jiv sarkoch vitteta, pavsachea kallar paim ghali sarki khuinch svatuch nam; gottoram udkant bhorun ot’tat. Nustem, mas ani bhaji-palo viktoleam svatan-cher ghann poddta. Bosim-manddar dhanvtereancho bazar bhorlole porim dista. Khuinchea vellar bosi tuka apttot tem sangunk zainam. Angod vattarant UTI benki lagchea rostea degecho vhall matyen purovla ani udok rostear yevn tollem zalam. Hem soglem Mhapxenche nogorsevok polletat tori durusti korunk fuddem soronant. Tannim kel’leo bhasavnneo te pallinant. Atam tori upay ghetit kai mhunn lok ravta.
Diogo M. Fernandes,
Mhapxem

V.Ixtt-ak porzollit boroinnar
M.S; Pri. Ubaldo Fernandes, V.Ixtt-acho sompadpi zait porian hem satollem, mhaka kednam- kednam-i rag haddta, dusre pavtti huskeant ghalta. Chodd korun mhojem mon uzvaddayta, mhaka hansoyta ani kednam-i dongrar vhorta ani uprant sorgar pavoyta ani kupantlean sorgachi vatt ani uzvadd dakhoyta.
Hi chitt chodd lamboinam, “Romeo, tujem borovp short kor mhunn fadar mhaka sangot aila. Aiz fattlea donuch ankam vixim sangtam: 18/8/07 tarkechea V.Ixtt-ar Leon Bent baban “Freeway to Healing and Health” ho itlo ruchik ani uzvaddik lekh boroyla to hanvem zaite pavtti vachunk zai mhunn mezaruch dovorla. Osle lekh mhojem jivit fuloytat ani follaytat. Dusro 25/8/07 tarkecho, V.Ixtt-ar Ramkrishna Zuarkar-baban “ha-ha-ha Amdar baban-cho khell tiatr” mhunn boroylo. Hanv hans-hans hanslom. Hanspak mhonn kednam-i tiatr pollevnk vetam, 60 rupya moddun tikett ghetam. Zaite pavtti zaito hanstam, kednam-i vajetam ani ordo tiatr pollevn ghora yetam, kaim tiatristank churchurtam. Kola ani sonskrutay aiz itli sokol pavlea?
Hansoun-hansoun amgelea “sovai vo ordea xanneam” amdarancher chabuk marpant ho huxar R. Zuarkar bab, No.1. Fattim hanvem oxench kitem V.Ixtt-ar boroilelem: Amgele amdar ani montri amcheam tiatristam von odik fanki zaleat. Rajki machier te Gõykarank funkott tiatr dakhovn, bhorpur hansoytat. Hea tanchea tiatra udexim te lakamnim rupia apleak zomoytat hi gozal veglli. Jevonn naslear Gõykar mortolo. Lakh naslear montri mortolo! Dispottim funkott tiatr pollevnk mhaka atam Ponnje Kala Akademint vochpak naka. Gõycheam motdaramnim mhaka je amdar dileat, tanchem nattok tiatr, tomax zagor, khell-tiatr pollevn hansunk vo roddunk amger T.V. ghorant asa.
Romeo Almeida,
Alto Porvore.

Khuneank sampddaytat, Pulisank xabaski
M.S; Adlem Gõy atam amkam urunk nam oxem zaiteam Gõykaranchea tonddantlem aikunk yeta. Veta thoimsor maramari ani khun zatat. Punn amche pulis guneanv-kareank sampddaunk vavurtat mhonn tankam xabaski. Halinch Samir Mapari tornnateak marun uddoilelea khuneank nitik ube kortat mhonn aikolam. Tor hi nit favo toxi zavchi mhonn lok magta. Nitichea kamant onit bhitor sorunk favonam. Avoik put mellchonam, torui astanam tika bhorpay (compensation) divpachi khast formailear upkarot?
Rosario Carvalho,
Aldona.

Mandrem-Keri rosto durust korcho
M.S; Mandremcho ani Kericho lok PWD-chea Montri Churchill Alemao-ak ani Mandrenchea motdarsonghachea amdar Xri Laxmikant Parsekarak vinonti kortat; Mandrem tem Keri rosteachi poristhiti borich padd zalea tachi durusti korchi. Tera rosteavelean vetanam provaxeank kalliz hatant dhorun vechem poddta. Konn-ui piddevontak hospitalant vhortanam kosle halaval zatat tem pollevn piddevontache churchure distat. Atam pavs somptanch PWD rosteanchi durusti korunk lagtole tednam hea-i rosteacho ugddas tannim monant dhorcho mhonn lokachi magnni asa. Thoddeam zageancher ho rosto oxir asa thoim rundaunk vo rund korunk zainam zalear-ui to sarko korcho ani hea ganvanchea lokache tras unne korche. Amcho Montri Churchill bab ani Amdar Lxmikant bab amchem magnnem bherea kanar ghalche nant mhonn amkam khatri asa.
Danzil D’Souza,
Keri- Peddnem

Konkan relveche bhognnar
M.S; Konkan Reil-gaddi bogor-bogor ‘sick’ poddta; Setembrache poileruch, pavsak lagon, Ratnagiri vattarant, dongor kosllolo reil-rostear mati poddli, ani reil-gaddi bond dovorchi poddli; reil-gaddeo Londachean dhaddcheo poddleo. Oxem zaite pavttim ghoddlam. Veg-veglleam vattaramnim oxem ghoddtlem mhonn, adim-fuddench, zannaramnim sangun dilolem, chollvoll suru kel’li, ho khottlo korttant porian pavlolo. Poromporik Kormollechea Tolleachi durdoxa zateli mhonn gazoilolem. Sanglolem toxem atam zata. Tolleantlem nistem somplem, bokim uddun gelim, dusrem pik gelem.
Zannaramnim sanglo-lem: Konkan Kinareveli mati mov xetam ibaddun vetolim, zaite pul bandche poddtole, bobdam kantovchim poddtolim, dekhun hi Konkan Reil Nove Kabizadintlean (Novas Conquistas) dongran-velean vhorchi, thoim-sorleam lokak yeradari khatir titleo bosi nant. Aiz sanglolem toxem ghoddta. Minerank team dongravelean reil-gaddi naka asli. Podvi mineran-chi, durdoxea porjechi.
Moren de Souza, S.J.

Mottve lekh odik ruchtat
M.S; V.Ixtt-ar borovpi onek toreche asat ani veg-veglleo gozali te amkam sangtat. Tomazi-nho bab Adim ani Atam chitarta zalear, Zuarkar bab dukhoinastanam sui topta. Pri. Moreno veg-veglle ugddas kaddta, purvilem sangata, khub amkam zagoita. Pri. Nevel Vell’lekar oparin-chim bhanddaram sonspota, Pio bab aplea monantlim mannkam ugoddta, Romeo bab potinik tasun pottbhor hansoita. Bonaventure bab itihasik goxtteo sangta. Xabaski amchea dhanvteam penancheam boroinnarank. Itlich mhoji suchnna: mottve lekh, sadeam utramnim sanglear tem vachpeank odik ruchta.
Fatima Barreto, Divchole

Lekhank up-mathalle gorjeche
M.S; V.Ixtt-achea fattlea ankachea “Vachpi Boroitat” tea bhagant jem kitem Romeo baban ani Fatima Barreto bayen boroilam tantum zaitem khoreponn asa. Adlea kallar V.Ixtt-acher nanvoste borovpi aple lekh purtugezintlean, Kon-knnintlean ani Inglezin-tlean porian boroitalet. Eka potrak veg-veglle vixoi. Kotha, Itihasik ani dhormik lekh boroilear khup faideachem. Ayurvedik vokhdam vixim, rajkoronnacher ani somajik proxnancher Konknnintlean boroilear chodd borem. Lekh lamb aslear taka up-mathalle (sub-title) dium yetat. Aiz-ui V.Ixtt-ache borovpi bore asat zoxe porim Pri. Moreno, Tomazinho bab, Felix D’Cruz bab, Pri Ave Maria Afonso, Pri. Nevel Gracias, Pri. Almir de Souza hanchim borovpam bhouch moladik, toxench Bonaventure D’Pietro hacheam lekhamnim purvileo khobro vachunk melltat. Rongit pan-ui borem zata. Tumkam xabaski.
V.Ixtt fuddlea vorsa 75vea vorsant bhitor sorta mhonn aikun mhaka vhodd khoxalkai bhogli. Heach potra borabor ani uprant ailelim kitlinch potram morun gelim. Pilar sonvsthek porbim duddvancho faido nam zait, punn hea V.Ixtt-a vorvim lokak bori xikovnn mellta, tench tumchea vavrachem vhoddponn. Devan tumcher axirvad ghalcho.
Alfredo de Souza,
Saliganv

Arkivantleam daklleanchim pustokam
M.S; Gõychea ganv -ganvchea lokachea zolmachea ani mornnachea daklleanchim pustokam Ponnje Arkivont samballun dovorleant mhonn odhikareank amchi xabaski. Punn him pustokam futtleant, panam suttleant. Heam pustokanchem ‘binding’ kelelem zalear chodd borem zatolem aslem. Adleam pustokanchem ‘microfilm’ kortat mhonn aikolelem, punn uprant kainch khobor nam. Dusri gozal Ponnje konnui mon’xak aplem sertidanv sodpak daklleanchim pustokam divop sarkem zalear odhikareamnim lokx ghalchem. Adle daklle purtugezint asat mhonntoch Purtugez zanno asleleak him pustokam hatallunk somzota. Tim pustokam ibadd zalear lokak tras zatolech. Dekhun odhikareamnim hacher chotrai dhorchi.
V. Miranda,
Aldona.

Pri. Nevelache lekh ruchiche
M.S; V.Ixtt-acher Pri. Nevel Gracias boroita te lekh hanv ani mhojim bhurgim ruchin vachtanv. To voparinchea bhanddarantlem vachpeank ruchichem jevonn dita. Tachea vavrak xabaski favo. To piddent poddun tacho ek paim katorla, punn taka kednach niraxi zalolo pollevnk nam. Devan bore gunn taka dileat. Konknnintlean to zaitem boroita. V.Ixtt-ar-ui tannem chukoinastanam borovchem. Voparinchea Bhanddarantlem ho vixoi ghetlolean tachem borovp chaluch urtolem mhonn ami axen ravtanv. Tannem boroit ravchem ani ami girest zait vechem.
Fatima Gracias,
Lottle.

Piddestanche kollvolle
M.S; Fattlea ankavelo tumcho ogrlekh piddestanche kollvolle ani Gõyche choddfodde mhaka avoddlo. Hospicio hospitalachi poristhiti vixim tumi boroilam taka mhozo tenko. Bholaike Montri Vishwajit Ranen avchit bhett dili ani soglem aplea khas dolleamnim pollelem ani lokachem sangnnem aikolem mhonn taka xabaski. Hea tornnatea montrean oslem panvol marun bes-borem kam’ kelem. Purtugez kallar Rajpal Antonio Vassalo e Silva oxich zatir pavtti avchit sorkari khateamnim bhitor sorun kam’ topastolo mhonn zannte sangtat. Lokachim kamam loltter poddlolim taka naka aslim. Khorench, aiz-ui osle odhikari ani porjeche sevok asunk chodd goroz. Hospitalamnim xist, nitollkai ani piddevontanchi seva gorjechi tankam favo teo sovloteo mellpachi vevostha asunk zai. Tednach somazachem somadan zatolem.
Filipe de Souza,
Pilar.

Zuarkar babacho rajkornneacho khell-tiatr
M.S; Ramakant Zuarkar baban boroilolo, rajkor-nneancho khell-tiatr machi ani tikett nastanam Gõybhor pollevnk mell’lo. To tanchem pott futtosor ani pottle bhorosor thambchonam, chaluch urlolo. Puroskaranchim nattkam, he dusre natt-kist. Te tondd ugddun, tosli sondi kednam mellot tem polleunuch astat. Fulu khustar fozne ani rogddea khustar san’nam! Porjek pillun aplim bolsam bhorunk tankam koxem puttvota ? Porjeche duddu favo tankam dinastanam ap-apleak mellun ghetat!!! He svarth naslole zalear Remo babachi dekh ghetole asle! Zuarkar babak dhin’vastam.
Atam khoim ‘aam admi” bab “offshore” utrancho orth xikla. Ane baba, ek fott sangtolo zalear, anik kitleoch fotteo bhair sortat zoxeo vortoman potrancher dakholl zatat!
Heam soglleam dhongeancheam motincher uzvadd poddun Mandovi nodint “casino boat” asa ti konnak posunk? Hea adim Gõyant “casino naka” mhonn kitli bob zaleli?! Konn pott bhorta?
J. E. Saldanha
St. Estevam

Konknnichi Romi lipi ekrup kednam zateli?
M.S; Setembrache 8 tarkechea V.Ixtt-ar heach vibhagant St. Estevancho J. E. Saldanha baban boroileli chuk sudarnni hanvem chotrayen vachli ani thoim mhaka hecho, techo, tengelo, oxem borovp mell’lem. Tem sarkem mhonn konn sangta? Devnagrint hinch utram koxim boroitat? Hache vixim amcheam zannkaramnim spoxtt kelelem zalear borem zavpachem. Hanvem aikolam: oslem borovp zatea promannan bhitor sorlam; omke-omke zaticho vo vorgacho lok oxem-oxem uloita mhollear ghoddie konnak-ui vaitt disot mhunn hangasor itlench sangtam. Konknni ekrup zavnk jem devnagrint asa toxench tem romint-ui zavnk naka aslem? Lipi tor khuinchi-i asum, ekrup zavnk nagrin toxench romin ekech toren borovp zavnk zai oxem mhaka dista.
Francisco de Souza,
Karona.

Roste durust korat
M. S; Pavsacho kall sompot ailo, amche thodde roste borech padd doxer pavleat; veta thoim khonni poddleat ani gaddyo cholovpak kottin zata. Thoddech dis zale, kallokhant fonddkul disti poddunk nam dekhun samkoch motor-saikolivelo xevtton poddlo, osle obsoeg kitlech zaleat astole.
Eulogio Fernandes

Xabas Kala Mogi!
M.S; Setembrache 12ver, 2007, Ponnjechea Kala Akademint “Odruxtti Jivit” ho Joao Cardoz-baban borovn digdorxit kelolo tiatr ami pollelo. Kala Mogi, Candolim ani kherit bhaxen Tomazinho Cardoz-babak amchim porbim ani xabaski!
Ho tiatr 50 vorsam fattim Saipem, Candolim hanga dakhoilolo hem sotmanunk khub avgodd lagta. Tiatrachi kotha, tantuntlo vinod ani machieveli manddavoll
monam dipkaita. Bhattkar ani munddkarachea jivita bhonvtonnim hi kotha ghunvta, torui ek dis oso udeta….tujea kallzak samko pill ghalta!
Dusre pavtti khuimsorui ho tiatr machier haddlear, konnench pollevnk chukovcho nhoi.
‘ Odruxtti Jivit” ho tiatr pollevn ghora pavtoch, SMS korun, hanvem Tomazinho Cardoz-babak porbim dilim. Aiz portun ek pavtt Kala Mogi, Candolim he
sonvsthek mhojim porbim.
Walter Menezes,
Kepem.

Cheddvamnim, bailamnim chotur ravchem
M.S; Thoddech dis zale Moddganv konn eka cheddvan motor-saikolir vetolea kodde ‘lift’ maglolea farak, taka vhorun bolatkar kelo mhonn sangtat. Osleo khobro aikotoch angachi lhonv ubi zata. Ghorantlem bhairuch soronxem disonam. Gõyant atam bailank surokxa nam. Khuinchea vellar kitem zait, konn kitem korit sangunk zainam.
Hem zavpak amich Gõykar zababdari karonn, ami poilim susegad ravleanv, lokak hangasor yevn ravpak dilem ani atam osleo vaitt ghoddnneo zavnk lagleat. Moddganv, Vasku, Mhapxeam ani her ganvamnim konnacho konn-ui yevn ravla. Vollokh naslolea mon’xa vangdda vochop mhollear jiv fonddant ghalop. Motoran zaum motor- saikolin vetolea vollkhi bhailea mon’xa kodde ixttagot korunkuch favonam. Oxem kelolim kitlinch fosleant. Dekhun chotrai dhorchi.
Victoria de Souza,
Anjuna

Jezuchea molleant apovnnim zai
M.S; Aitar, Setembrache 16ver, amcheam firgozamnim ‘Apovnneacho Dis’ monoitat. Hi ek bori gozal. Hea nimitan Ban’navle igorjen krizmacheam bhurgeank ek magnneache toxench apovnneache xikovnne vixim xibir kelem. Firgoz Gonvllik Sobheche, Dhorm’ Porgottnnechea khatean Dr.Caetano Do Loyola Perreira ani sangati Don Boskoche Youth Animation Kendran apovnnea vixim xikovn dili.
Aiz-kal amcheam ghorabeamnim ek vo don bhurgim zatat. Tor hantlim anik apovnnim khuinchim yetelim? Devan amkam vaddoyat ani choddoyat mhunn sondex dilolo, punn aichea bodoltea somazant ami to nem’ pallunk visorleanv. Adhuni koronnak lagun aicho somaz vaitt margar cholot asa, tor tacher tabo dovrunk padri- madrinchim apovnnim amcheam ghorabeamnim yevop chodd gorjechem. Mhonn’nni asa, “Chondona vangda aslole rukh, chondona sarke zatat, ani “erondd koxe bhurge vaddle zalear pattiek porian upkaronant”. Hem niallun avoi-bapayamnim apleam bhurgeancher bore sonvskar korunk zai. Apunn rit-rovixen ani xistin vagun aplea bhurgeank-ui tea margar cholovnk avoi-bapain vavrunk zai.
Alvaro Gomes
Benaulim.

Nanvancho Guddmell
M. S; Nevel Vell’lekar baban ek lamb lekh boroilolo hanvem ruchin vachlo - Adim Dom Pedro....(Ixtt 22 Set. p. 8) Amchea Gõyant Kristanvam aplem nanv bodlit asat. Magdalena zata Lina; Maria zata Mary, Joao zata John, adi. Bautismachim nanvam Purtugezintlean aslim tim atam Inglez zatat. Resper zatanam hokol bai aplem nanv Mary mhonn dita ani Joao dita John. Regist Civilant boroitat Maria ani Joao ani hea rupan, Bautismachi sertifikett nanvam dita. Oslo guddmell zait tor, Regist Civilache odhikari Padr Vigarak tannem dhaddlolem potr portun dhaddtat sangtat - “Ami Mariachem ani Joaochem kazar korunk lailolem, punn tuvem Marychem ani Johnachem kazar kelam.” Him don mon’xam vegllim. Nanv dakhoita ek ani monis nanv bodol’lem zalear monis-ui bodolta. Adim Konknnint Forsulo, Magdu, Bostu oxe ulo kori, punn borovn dovrinasle. Ghanttar gelelim Gõykaram, ulo kortat te bhaxen boroitat. Hoklen vo nhovrean Inglezintlean soi kelear, kaim oddchonn nam mhonn eka Vigaran mhaka sanglam punn voir nanv sarkem boroilolem asunk zai. Regist Civilant toxench Igorjent.
Atam zaitim Gõykar Kristanvam aplim nanvam Inglezintlean boroitat ani aplem alkunh De Souza aslem tem D’Souza kortat, Da Silva aslem tem D’Silva kortat. De vo Da dakhoita, monis khoincho to.
Adim Santanchim nanvam bhurgeank ghalit punn atam sinemantlim nanvam ghaltat. Inglez akaran nanvam ditat. Vaddeanchim nanvam Inglez zaleant. Konknnint-lean nanvam kiteak ghalinant? Kerollkaram ani Tamilam modem dexi rupan nanvam melltat
Nevelbab Piedade nanvacho ul’lekh korta. Piedade mhollear Purtugez utor; taka don orth asat - Bhokti ani Kaklut. Bori Inglez nokllot tim atam Saibinnik PIERY mhonntat. Tem Piety zavnk zai aslem. Khursa mullim asa ti Kaklutichi Saibinn, Bhoktichi Saibinn nhoi.
Moreno de Souza

Kochro unno zavchoch nam
M.S; Kitloch kall zalo Gõyant kochreacho proxn upraslolo asa. Veta thoim kochreacheo raxi disti poddtat, zaito lok motoramnim vetanam plastikachea poteamnim bhorun aplo kochro rostear uddoitat tem disti poddta. Hea lokacher koslich karvai korunk zainam? Gõyant lok disandis vaddot asa, hea lokacho kochro khuim vetolo? Gõyant lok asa to chodd zalo. Sorkaran atam imaroti bandpachem bond korunk zainam, imaroti bandun Gõykarank anik zago nam, bholaikechem varem, xant, vixoi ghevpache zage urche nant. Kochreacho proxn suttavo korunk boballtat, punn azun-ui kainch zainam. Dor disa tich gozal, odik borem aslem dor vaddeantlea vo dor kolonintlea lokan ap-aplo kochro hanga-thoim uddovche bodlek ekech svater uddovn hulpaunk zatolo aslo. Hi ek somajik seva zatoli asli. Hanvem, mhojea vaddeant oxem korunk suru kelam, atam mhoje vangdda anik-ui mhojim xezarim aileant. Ami soglo kochro ekttaim korun eka zagear lhanxe khonnint hulpaitanv. Amchem nanv ani ganv sanginastanam hem kam’ korunk chintlem. Oxem heramnim kelear borem zatolem.
Ek Gõykarn’n

Xabas, tuje ani tujeam sangateam sarkim ganv - ganvamnim somaz sevokam aslear, kosle-i proxn suttave zanvkuch zai. - Sompadpi, V-IXTT.

Porbim ani Xabaski V.Ixtt-ak
M. S; Fattlea V.Ixtt-ar fuddlea panar tumi, amchea mannkulea V. Ixtt potracho Omrut Utsov somarombhtat mhonn fuddlea panacher amontronn dhaddlam tem ami vachlem ani vhodd khoxalkay bhogli. Hanv bhurgeponnar thaun Vavraddeancho Ixtt vachit ailam. Khorench ek potr odik korun amchim Katolk toxench Konknni potram cholovnk borench kottin zata, tankam advertisement mellonant, te tor mell’lole zalear adar zatolo aslo. Amche Gõykar porian Konknni potram soddun Inglez potrancher aple advertisement porgott’tat. Tiatrist porian Inglez potrancher ghaltat; oxem kelear Konknni potr koxem jivem urum yeta.
Xabaski tumkam ani Pilarche Sonvsthek, ti apleam vangddeam vorvim V.Ixtt potr samballta. Amchim tumkam porbim.
Caridade de Souza,
Saliganv

Lokak fottoun duddu ghetat
M. S; Thodde chor daram foddun bhitor sortat ani chorun vhortat ani kaim chor ratche nam tor disache atak korun chortat. Punn atam onek toreche chor amche modem ubzoleat, te bore nhesun yetat ani apunn gorjek sampoddla vo anik kitem tori bhulovpacheo gozali sangun kitlech zannank nagoileat. Amchea lokan chotur ravnk zai. Heam disamnim ani osleo gozali ganvam-ganvamnim ghoddloleo aikoleat. Konnakuch lagim dhorcho nhoi. Zaiteam zannanche hozaramnim duddu vheleat. Onollkhi monis khoro, punn to boltech toren ollokh dakhoita. Apun omkea-cho soiro, apunn tujea omkea-omkea mon’xak ollkhotam mhonn sangun fottoitat. Osleam mon’xank pulise kodde divche, ani pulisamnim lokachi surokxa korunk zai.
Santan Rodrigues,
Siole

Keri-Tirakol Pul Bandcho
M.S; Tirakol ganvantlea lokan Keri-Tirakol pul bandcho mhonn maglam. Ho ekuch vaddo Keriche Panchayaticho nodi poltoddi urta. He vatten bhovxik yeradari nam zavn lokak borech tras zatat. Hea lokak ekuch feribott asa. Tirakolchea lokak bazarak vochunk Peddnneam poros Maha-raxttrant odik lagim poddta. Sorkari kamam khatir ani bhurgeanchea xikxonna khatir Pedd-neam nam tor Mhapxeam yevchem poddta.
Dekhun Keri-Tirakol pul bandunk chodd gorjechem ani amche odhikari hem kam’ veginch kortole ani Tirakolchea lokak ek dennem koxem ho pul zatolo mhonn axa ballgitam.
Agnel de Souza,
Keri

V.Ixtt-ak Omrut Utsovachim porbim
M. S; V.Ixtt-achea fattlea ankar tumchem amon-tronn vachun ami chodd ani chodd khoxi zaleanv. Ek potr, odik korun Konknni potr 75 vorsam porian jivem urop mhollear ek vhoddlem ojapuch. Hanvuch zanno te pormannem Vavra-ddeancho Ixtt satollea vangdda ani tache uprant choltalim tim sogllim Konknni potram morot gelim; punn ho Vavra-ddeancho Ixtt aiz legit jivo urla. Nhoi anik kiteak bogor taka Povitr Sobhecheam Vhoddilan-cho axirvad asa ani atam itlim vorsam Pilar Sonvsthechea-i vhoddi-lamnim taka soglo tenko dila mhonn gomta. Devak argam ani tumkam sompadpeak ani adari vavurpeank toxench hanv mhojim porbim pattho-itam. Adlea kallar Gõychea Mha-Gonvlli Bapache-i sondex yetale mhonn mhaka ugddas asa; te Purtugez bhaxen astale punn tachem bhaxantor-ui ditale, konn Purtugez nokllo tankam vachunk sompem zata-lem. Atam oslem kaim yena zait ghoddie Diosezan Masik Renova-cao uzvadda yeta. Torui astanam Konknni potrak amchea Mha- Gonvlli Bapan kednam kednam-i aple sondex, Renovacao-cher porgott’tat te porian hea V.Ixtt-acher porgott korunk tannim dhaddlole zalear khup vachpean-chea faideak poddtolem aslem. Anik ek pavtt tumkam porbim ditam ani V. Ixtt sodanch jivo urcho mhunn mhojem nomr magnnem.
Joaquim Sequeira,
Mhapxem

V.Ixtt-ak Porbim ani dennim
M. S; V.Ixtt-a vorvim amkam Omrut Utsovachem amontronn pavlem. Amchem opurbayechem V. Ixtt potr 1944 vorsa thaun Pilar suru zalam mhonn hanv somzotalim. Tednam hanv lhan aslim, punn mhoji maim Vavraddeancho Ixtt hem char pananchem potr ghetali, ami tem sodanch vachtaleanv. Tacher zaite motte padri zaum dotor artig boroitale. Ami tor Purtugez noklo asleanv mhonntoch tem vach-pachem soddun Konknni asat teo khobro ruchin vachtaleanv. Hem ekuch Katolk potr amkam mantalem. Dusrim potram aslim punn ami titlim tim ghenasleanv.
Hea vorsa taka 75 vorsam bhortat mhonn aikun khoxalkai bhogli, kiteak fuddlea vorsa mhaka-i Devan dovorli zalear 75 vorsam bhortolim. Hem monant dhorun V.Ixtt-acho ani mhozo Omrut Utsov folladik zavnk 15 nove suskridor dhaddunk hanvem tharailam; nam tor mhoje thaim ghoddta te porim V.Ixtt-achea fundak mhajea hatantlean ful na paklli bhettoitolim. Tumkam borem magtam ani porbim ditam.
Candida Mendonsa,
Mumboi

Tuvem amkam adar bhasailoi mhonn tuka ami chodd ani chodd Dev Borem Korum mhonn-tanv. Khorench amkam tujeam osleam sohokareanchi chodd goroz. Tum Borem vachop vistarpi mhonnum yeta.- Sompadpi.

V.Ixtt dhor ghorabeant ascho
M. S; Hea vorsa V.Ixtt-ak 75 vorsam bhortat mhonn vachun mhaka vhodd khoxalkay bhogli. Ho Omrut Utsov bore manddavollin zavnk zai mhonn somiteo ghoddun haddleat mhonn tumkam xabaski. Fattleam vorsamnim hea satollean zaito boro vavr kela; sabar mhotvacheam vixoyancher uzvadd ghala. Fuddarak-ui tannem odik sudarnni korunk amchi vinonti. Povitr Sobhechea adaran amcheam firgo-zamnim V.Ixtt potrachim vorgonnidaram korunk vavurchem. V. Ixtt-ek katolkpotr dhor kristi ghorabeant aschem.Ho ek devachcoch axirvad zatolo.
Natividade de Sa,
Kankonna

Ixttak Porbim
M.S; Vavraddeancho Ixtt hem Konknnintlem satollem uzvadda yevnk laglear hea vorsa 75 vorsam bhortat, haka lagun jiv sontosta. Fattlim 75 vorsam hea satollean Kristi Loukikanchi zaiti axa puri kelea. Heram Inglez bhaxentlim potram amkam zaiteo khobro ditat, punn Kristi Dhorma-cheo khobro bhov thoddeo melltat. Vavraddeancho Ixtt potra vorvim zaiteo Kristi Dhormacheo khobro amkam melltat ani hea vorvim amchi tan ani bhuk bhagta. Fattlim panch vorsam zalim hanv vorgonni farik korun hem satollem chukoinastanam vachtam. Pri. Ave Maria Afonso hachem Dor Aitarachem Vachop mhaka Misak bore toren bhag gheunk khup faideak poddta. Kitlo thokos gheun Pri. Ave Maria bore toren xikovnn dita. Toxench, Dispottim Vachpam legit mhaka khub faideak poddta. Vauraddeancho Ixtt hea potra vorvim amkam bariksannen tsunamichea tufanam voir zaiti mahiti mell’li. Koxe toren Pilar Sonvstheche Yadnik bhav, ani her Sonvstha Andaman ani Nikobar Zuveancher kitlo boro vavr korta, tem Vavraddean-cho Ixtt potran kolloilem. Toxench, Kristi Dhormak lagu zateleo zaiteo boreo toxeoch vaitt khobro ani ami khuinchea panvddear asat tem-i gomun ailem.
Vavraddeancho Ixtt-acho vorosbhor 75 Vorsacho somarombh Devache yevzonne pormannem ghoddun yeunk amche anvdde ani otrek. Vavraddeancho Ixtt satollem aiz pasun jivall ani ruchik urunk zaiteanchem hat-bott laglelem asa, tankam mhozo salam ani porbim. Devan sogleancher upott axirvad ghalunk mhojim khaltim magnnim.
Evaristo Fernandes,
Merxe

Rosteancher obsoegachim mornnam
M.S; Disallea potrancher obsoegancheo khobro yetoch asat. Disantlean barik-motte kitlexech obsoeg ani sabar zannancho jiv vochop. Amcheam rosteancher obsoeg zaun kitloch lok morta. Motytoram-gaddyo choloitolea lokachea jivachi porva korinant. Rosteavele yeradariche kaide moddtat. Aplo jiv tosoch dusreacho jiv mhunn cholovpi somzonant. Osleank khast favo korchi, tanche porvanne kaddun ghev-che tednach ghoddie obsoeg unne zavpacho ek upai koso zait, oxem mhaka dista.
Peter Fernandes,
Kalangutt

Omrut Utsovachim porbim
M.S; Amchea Vav-raddeancho Ixtt satollea-cho Omrut Utsov suru kela mhonn potracher vachun mhaka vhodd khoxalkai bhogli. Adim V.Ixtt-acher zaitem boroup kortalom, punn atam bholaiki oskot zalea dekhun adle porim boroupak fattim poddtam mhonn dukh bhogta. He chitti udexim hanv mhojim un-unit porbim pattoitam ani V.Ixtt satolleak anik-ui fulvont ani follvont fuddar ami anvddetam.
J. E. Saldanha,
St. Estevam

Ho-i Romi lipyecho dusvas?
M. S; Fattlea Son’vara (Otubr 6ver, 2007), Ponnje Kala Akademychea vosreant ek dobazo zalo. Ho dobazo, Konknnintlo nanvosto boroupi Xri Ravindra Kelekar haka Sahitya Akademicho xrextt puroskar, Mana-chem Vangddiponn (Fellowship) bhettovpacho aslo. Hea dobajeachi khobor dusrea disa, (Otubrache 7ver) GT Weekender-achea 3rea panar chhapun haddlea. Te khobrent modinch khuim tori oxem mhonnlam - ‘Romiche fuddari Tomazinho Cardozo, Pri. Pratap Naik, Prince Jacob, Wilmix Wilson Mazarello he dobajeak hajir nasle tem spoxtt distalem.’ Mhaka khobor mell’lea te pormannem, hea doba-jeak hajir zaunk amchea Romintleam Dor Mhoineachi Rotti, V.Ixtt, Gulab, Goan Review, Jivit heam potram-masikan-cheam sompadpeank hea dobajea khatir amontronn naslem. Konknnicho itlo vhoddlo dobazo ani amcheam sompadpeank amontronn nam? Sahitya Akademichea nanvan Konknni Somiticho mukheli aslolea Xri Damodar Mauzo hannem tim amontronnam heam potram-masikank pavoupachim nhoi? Vo Xri Mauzo hannem Romicheam heam potram-masikank mud’dom add nodor kelea? Vo to hantuntlean apleak Romi lipyecho dusvas asa mhunn dakhoita kai? Fattim lipivad nirmann zalo tednam Mauzo “ami Devnagri ani Romi lipye modem kednach ontor korunk nam” oxem sangtalo. Zalear hi ontor koxi keli vo zali tor? Damodar Mauzo hannem he vixim aplem mhonn’nnem sangchem.
Peter Raimundo,
Velsanv
Porbim ani Dhin’vas
M.S: Tumkam ani ‘Vavra-ddeancho Ixtt-achea sogot boroupeank ani vavurpea-nk omrut utsova somoiar mhojim hun-hunit porbim ani dhinvas. Mhoje lekh il’le faideache zatat mhonn dusreamkoddlean aikun jivak il’lo sontos bhoglo. Hea disamnim mhoji dakhovnn ‘Tim sogllimek zaun” borounk suru kelea, taka lagun matxe ‘busy’ astolom hea khatir anik panch lekh dhaddun ditam.Borem magun.
Pri Nevel Gracias

V. Ixtt-ak mhozo nirop
M. S; V.Ixtt-achea Omrut Utsova (1932-2007) nimi-tan hanv Devak dhin’vas-tam, toxench soglleam sompadpeancho ugddas kortam. Odik korun zannim boro vavr kela tancho. Lhanuch astanam, hem satollem-potr hanvem vachunk suru kelem. Khub lekh Konknni ani Purtugez vibhagamnim hanvem boroileat. Pri. Crescencio Francisco Monteiro hannem mhaka Sallganvche Siminarint Konknni xikoilea. Hem xikop hanvem V.Ixtt-a vorvim chalu dovorlam. Osli mhoji soirigot hea satollea-potra kodde, dekhun aiz hanv khuxal. Vachpi dolleamnim tel ghalun V. Ixtt Sukrarak yetolo mhonn ravtat. Fuddarak V.Ixtt odik paleum ani folleum mhonn hanv ast ballgitam.
Pri. Ivo da Conceição Souza ,Moddganv .

Nollanchem udok ibadd zata!
M.S; Zaiteam bhovxik svatancher loka khatir udkache noll ghalele asat. Punn heam nollanchem udok vhanvot ravta tem pollevnk dukh dista. Thodde noll hollu-hollu ibadd zaleat tantlean udok vhanvun veta. Bhovxik Vavra Khatea-cheam odhikareamnim hacher aplem lokx ghalun tanchi durusti keleli zalear borem zatolem aslem. Oxem udok ibadd zavop mhollear bhovxik duddvancho ibadd. Kitlea lokak nollank sarkem udok mellonam mhonn sangtat, kaim zageancher noll vhanvtat tachi konnuch porva kori-nant. Konnem-i tori fuddem sorun sarke korche mhonn tancheam odhi-kareank mhoji vinonti.
Caetano Lopes ,
Divar

Hacher konnem lokx ghalchem?
M.S; Fattleam disamnim Zannteancho Dis monoilo ani hea nimitan zaiteo kariavolleo ghoddun haddleo. Zannteanchem mhotv kitlem vhoddlem tem amkam pottovn dilem. Majorda ganvantle xallent zannteam vixim ek nattkulem machier haddlem. Zaite pavtti bosimnim provas kortana zannteank bosunk porian zago mellonam, bhurgim legit svat dinant tem pollevn dukh dista. Sorkaran bailank ani zannteank mhonn boska rakhun dovorleat astanam porian tankam bosunk mellonam. Kolejichim ani iskolanchim bhurgim zannteanchi porva korina-nt; tankam xikov-peam-nim zannteanchi seva korunk xikovchem. To-xench opangullank bo-simnim provas kortanam tras zatat. Hacher konn lokx ghaltolo?
Diogo M. Fernandes,
Mhapxeam

Dollar, Euro dakhovn nagoitat
M.S; Adim daram, zonelam foddun chor bhitor sortale, punn atam choramnim bori hikmot kaddlea. Lokak bhou korun duddvanchi axa kortoleank fon korun apunn vo aplo ixtt gorjek sampoddla taka ek lak, don lak rupianchi goroz asa, to vimantollar ravta apunn tujem rinn dollaramnim vo Euronim farik kortam. Osleo sangnneo aikun padri amche fosleat toxench her-ui lok fosla mhonn potrancher gazlam. Osleam fosovnneank sampddonam zaunk chotrai dhorchi. Subez duddu melltole mhonn dilele poixe mudlache-i choran vhele.
Hea kallar konnech fosounk divchem nhoi. Asa titleanuch dhadoxi zalear borem. Gõyant dubavi monis zaite bhitor sorlole asat. Pulisen chotur ravpachi goroz. Gõykarancho jiv atanchea kallar riskar asa mhollear fott zavchi nam.
Pedrinho Fernandes,
Kalangutt

Omrut Utsovachim V.Ixtt-ak porbim
M. S; V.Ixtt-a satolleacho hea vorsa Omrut Utsov zata mhonn amkam vhodd khoxalkai bhogta dekhun ami Pilarche Sonvsthek ani tumkam porbim ditanv. Hem potr samballunk ani tem toyar korunk zaite tras ghetat. Ganv-ganvchi itihasik lekh-ui tumi borovche ani misanvanchea kamant bhitor sorunk urba divchi.
Natividade de Sa,
Kankonn

Chor bhonvtat, chotray dhorat
M.S; Heam disamnim zaiteam zannank xiklo-leank porian farik kortanam subej duddu dita mhonn sangun duddu ghevn fottoileat. Konnak-ui duddu divnk fuddem sorum nakat ani axek lagun tanchea fasak poddum nakat. Duddu zoddpachi soglleankuch axa. Vollkhi bhaileank kitlem-i borem sanglear legit lagim dhorinakat.
Jeremias Castelino,
Saliganv

Gunnest Pri. Moreno D’Souza
Iadnik Bhav Moreno D’Souza Otubrache 14ver Devachea Gopant gelo. Ek boro huxar Iadnik, Konknni mogi ani Devachea mogan poddlolo Iadnik Gõyche Povitr Sobhek unno zalo mhunn sonvsari nodren dukh bhogta ani Bhavartache nodren sontos bhogta. Kiteak Iadnik bhavacho otmo Devachea gopant gelo. Ek sado, gunnest, Dev-bhirantecho Iadnik mhunn tannem soglle suvater nanv zoddlam. Tachim provochonam (sermons) disa-dispottim jivitak lagta tache vixim astalem ani aikotoleank sorgar asa koxem distalem. Lhan utrancho ani peleache sevecho Iadnik to aslo. Kitem-i vaitt dislear tonddar sangpi, monant vo kallzant kainch dovrinam toslo iadnik to aslo. Dor Mhoineachi Rotti hea mhoineallea masike-cho (monthly magazine) to zaito kall sompadok aslo ani tem masik jivall dovrunk zaite tras tannem ghetle. Vavraddeancho Ixtt, Renovacao, Gulab osleam Povitr Sobhe-cheam Potra-masikan-cher to aple zaite borem boroit aslo. Zaitea Kristi Dhormachea jivita vixim to son’xodhan (research) kortalo ani boroitalo. Gõycheam firgozam, kopelam vixim legit tannem zaitim pustokam boroileant ani Povitr Sobhek zaite torecho adar ani sohokar dila. Romi ani Devonagori lipyent tannem zaiteo Konknni pustokam boroileant. Gõyant kitem-i vaitt borem zalem zalear aplem mon to rokddoch borovpantlean ugtem kortalo. Aplea borovpa udexim to soglleank thottak kortalo ani xabaski zoddun ghetalo. To boreantlo boro Konknni boroinnar aslo. Zoxem inglixent ek mhonn’nni asa - Pen is mightier than Sword.
Devan taka zaitea gunna-mnim bhorlolo ani he gunn tannem vevha-rant ghalunk zaite proytn kele. Devan tache sarke zaite gunnest Iadnik Povitr So-bhek favo korunk ani Iadnik Morenak sasnna-cho mukutt favo zavnk amchim khaltim magnnim.
Evaristo Fernandes,
Merces, St-Cruz

Call Centre poixe dita, punn bholaiki khata!
M.S; Aiz zaitinch amchim tornnatim call centre-amnim nokri korunk umedin dhanvtat. Kitlinch Gõychim chedde-cheddvam Mumboint, Bengllurant dhanvleant, kiteak 20-25 hozar pagar mellta. Oi, poixeanchi sogttankuch as.
Punn atam voizamnim topasnni korun sangun dilam ratchem kam’ korop ani nhid foddop bholaikek faideak poddonam. Bhurgechponnar diabet vo goddea-mutachi pidda vo veginch kens piktat - hachem karonn heo rati foddop. Devan ani soim-ban amkam te-te bhaxen gunn dileat. Rat mon’xak visov ghevnk kelea. Disacho nhidlo zalear mon’xachi soimbachi odd moddonam. Dr. Anoop Mishra, ek Padma Shree puroskar ghevpi voiz mhonnta, osleam mon’-xank kallzachi pidda vo atak zavnk odik sondi asta.
Tornnateamnim xittuk zavnk goroz. Poixe komaile, punn bholaiki ibaddli zalear fuddar kainch boro zavcho nam.
Fatima Barreto,
Divchole

Shuttle bosi kiteak xelleleat
M.S; Kadamban Moddganv-Ponnje,Vasku- Ponnje shuttle bosi suru keleo tednam chalteam lokank vhodd sompeponn meulem. Team bosimnim rig korunk chodd umed distali ani lok fattafatt aplea thikannar pavtalo. Sogott heam bosink lagon sorkarank xabaski ditalo.
Tea fuddem tiketti kaddunk zobor lutt-khett asta ani aiz tikett mellonk borench avgodd poddta.
Kadambache odhikari khoim te lipleat vo nhidleat kai? Lokank osle tras zatat ani tancho usko kortolo konn nam?
Maria Novais,
Vhoddlem Gõy

Prem Kumarak omor korcho!
M.S; Aichea somazant ani amchea Gõyant ekdom tiatrist choddleat ani vaddleat. Bhou thoddi kola aslele kolakar legun tiatr boroitat ani Director mhonn chhati fuloitat. Ek 9vea vorgant xikop kortolo pott’to aple avoik sangtalo - “Maim hanv xalla soddtam, tiatr boroitam ani poixe komaitam”.
Ek mat khorem: Prem Kumar motte vidyecho ani machier noveponn rochtalo tiatrist aslo. Tannem jerul tiatrachea mollar ek novo avesvor ugoddlo.
Kaim pavtti amcheam sorkari odhikareanchi nodor fokot bomble sokol. Borem, novem rochtoleank voir kaddunk te visortat. V.Ixtt-ache Otubrache 20ver, “Prem Kumarak mhozo salam” – hea lekhant taka vell kaddinastanam bhovman divcho mhonn sorkarak ulo korta. Hem khorem! Porjecho Sorkar porjek khoxal kortolem kam’ korunk toyar astoloch!
Jil Fernandes,
Borivali

Konknnichi Romi lipi ekrup kednam zatoli?
M.S; Francisco de Souza hannem V.Ixtt (ank 22-9-07) hacher aileli chitt apnnem chotrayen vachlea mhonnlam mhunn taka dhin’vas. De Souza-bab tujea borovpant ‘hache vixim amcheam zannkaramnim... Amcheam.... hem koslem veakoronn?
Omor ugddasacho Lourdino A. Rodrigues hannem Gulab masikacher (1993 tem 1994) ani V.Ixtt-acher veakoronna vixim kelelim borovpam vach’chim.Toxench, 1987-2003 meren V. Ixtt, Gulab, Novem Goem hancher hanvem kelelim veakoronna vixinchim borovpam vach’chim ani xikchim. Soglleam porxnancheo thoim zapo melltat.
J. E. Saldano.

Porbim ani Xabaski V.Ixtt-ak
M. S; Fattlea V.Ixtt-ar fuddlea panar tumi, amchea mannkulea V. Ixtt potracho Omrut Utsov somarombhtat mhonn fuddlea panacher amontronn dhaddlam tem ami vachlem ani vhodd khoxalkay bhogli. Hanv bhurgeponnar thaun Vavraddeancho Ixtt vachit ailam. Khorench ek potr odik korun amchim Katolk toxench Konknni potram cholovnk borench kottin zata, tankam advertisement mellonant, te tor mell’lole zalear adar zatolo aslo. Amche Gõykar porian Konknni potram soddun Inglez potrancher aple advertisement porgott’tat. Tiatrist porian Inglez potrancher ghaltat; oxem kelear Konknni potr koxem jivem urum yeta.
Xabaski tumkam ani Pilarche Sonvsthek, ti apleam vangddeam vorvim V.Ixtt potr samballta. Amchim tumkam porbim.
Caridade de Souza,
Saliganv

Lokak fottoun duddu ghetat
M. S; Thodde chor daram foddun bhitor sortat ani chorun vhortat ani kaim chor ratche nam tor disache atak korun chortat. Punn atam onek toreche chor amche modem ubzoleat, te bore nhesun yetat ani apunn gorjek sampoddla vo anik kitem tori bhulovpacheo gozali sangun kitlech zannank nagoileat. Amchea lokan chotur ravnk zai. Heam disamnim ani osleo gozali ganvam-ganvamnim ghoddloleo aikoleat. Konnakuch lagim dhorcho nhoi. Zaiteam zannanche hozaramnim duddu vheleat. Onollkhi monis khoro, punn to boltech toren ollokh dakhoita. Apun omkea-cho soiro, apunn tujea omkea-omkea mon’xak ollkhotam mhonn sangun fottoitat. Osleam mon’xank pulise kodde divche, ani pulisamnim lokachi surokxa korunk zai.
Santan Rodrigues,
Siole

Keri-Tirakol Pul Bandcho
M.S; Tirakol ganvantlea lokan Keri-Tirakol pul bandcho mhonn maglam. Ho ekuch vaddo Keriche Panchayaticho nodi poltoddi urta. He vatten bhovxik yeradari nam zavn lokak borech tras zatat. Hea lokak ekuch feribott asa. Tirakolchea lokak bazarak vochunk Peddnneam poros Maha-raxttrant odik lagim poddta. Sorkari kamam khatir ani bhurgeanchea xikxonna khatir Pedd-neam nam tor Mhapxeam yevchem poddta.
Dekhun Keri-Tirakol pul bandunk chodd gorjechem ani amche odhikari hem kam’ veginch kortole ani Tirakolchea lokak ek dennem koxem ho pul zatolo mhonn axa ballgitam.
Agnel de Souza,
Keri

V.Ixtt-ak Omrut Utsovachim porbim
M. S; V.Ixtt-achea fattlea ankar tumchem amon-tronn vachun ami chodd ani chodd khoxi zaleanv. Ek potr, odik korun Konknni potr 75 vorsam porian jivem urop mhollear ek vhoddlem ojapuch. Hanvuch zanno te pormannem Vavra-ddeancho Ixtt satollea vangdda ani tache uprant choltalim tim sogllim Konknni potram morot gelim; punn ho Vavra-ddeancho Ixtt aiz legit jivo urla. Nhoi anik kiteak bogor taka Povitr Sobhecheam Vhoddilan-cho axirvad asa ani atam itlim vorsam Pilar Sonvsthechea-i vhoddi-lamnim taka soglo tenko dila mhonn gomta. Devak argam ani tumkam sompadpeak ani adari vavurpeank toxench hanv mhojim porbim pattho-itam. Adlea kallar Gõychea Mha-Gonvlli Bapache-i sondex yetale mhonn mhaka ugddas asa; te Purtugez bhaxen astale punn tachem bhaxantor-ui ditale, konn Purtugez nokllo tankam vachunk sompem zata-lem. Atam oslem kaim yena zait ghoddie Diosezan Masik Renova-cao uzvadda yeta. Torui astanam Konknni potrak amchea Mha- Gonvlli Bapan kednam kednam-i aple sondex, Renovacao-cher porgott’tat te porian hea V.Ixtt-acher porgott korunk tannim dhaddlole zalear khup vachpean-chea faideak poddtolem aslem. Anik ek pavtt tumkam porbim ditam ani V. Ixtt sodanch jivo urcho mhunn mhojem nomr magnnem.
Joaquim Sequeira,
Mhapxem

V.Ixtt-ak Porbim ani dennim
M. S; V.Ixtt-a vorvim amkam Omrut Utsovachem amontronn pavlem. Amchem opurbayechem V. Ixtt potr 1944 vorsa thaun Pilar suru zalam mhonn hanv somzotalim. Tednam hanv lhan aslim, punn mhoji maim Vavraddeancho Ixtt hem char pananchem potr ghetali, ami tem sodanch vachtaleanv. Tacher zaite motte padri zaum dotor artig boroitale. Ami tor Purtugez noklo asleanv mhonntoch tem vach-pachem soddun Konknni asat teo khobro ruchin vachtaleanv. Hem ekuch Katolk potr amkam mantalem. Dusrim potram aslim punn ami titlim tim ghenasleanv.
Hea vorsa taka 75 vorsam bhortat mhonn aikun khoxalkai bhogli, kiteak fuddlea vorsa mhaka-i Devan dovorli zalear 75 vorsam bhortolim. Hem monant dhorun V.Ixtt-acho ani mhozo Omrut Utsov folladik zavnk 15 nove suskridor dhaddunk hanvem tharailam; nam tor mhoje thaim ghoddta te porim V.Ixtt-achea fundak mhajea hatantlean ful na paklli bhettoitolim. Tumkam borem magtam ani porbim ditam.
Candida Mendonsa,
Mumboi

Tuvem amkam adar bhasailoi mhonn tuka ami chodd ani chodd Dev Borem Korum mhonn-tanv. Khorench amkam tujeam osleam sohokareanchi chodd goroz. Tum Borem vachop vistarpi mhonnum yeta.- Sompadpi.

____________Recently, the topic on the delayed canonization of the Blessed Fr. Joseph
Vaz has suddenly gained momentum on Goanet Forum. While various people have
shared their different views on the issue, here is my share – a Konkani
“Kantar-Mando” on the Blessed Fr. Joseph Vaz:

Kantar

PADR JUZE VAZ

Lyrics: Fr. Jose A. Da Costa
Music: Agostinho Da Cruz

Padri Juze Vazu amcho
Apostl tum re Indie-Ceilanvancho
Padri Juze Vazu amcho
Apostl tum re Indie-Ceilanvancho

Pattlav kelo re Jezucho
Aiz Patron tum amchea Goenkarancho
Pattlav kelo re Jezucho
Aiz Patron tum amchea Goenkarancho

Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo
Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo
Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo
Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo

Khandar marun gorib pottli
Vattu dhorli poi Ceilanvanchi
Khandar marun gorib pottli
Vattu dhorli poi Ceilanvanchi

Dorieant nustim khoxen nachlim
Mollbar taram uzvaddanim bhorlim
Dorieant nustim khoxen nachlim
Mollbar taram uzvaddanim bhorlim

Tarum udkan ufetanam
Boddve kortale gaionam
Tarum udkan ufetanam
Boddve kortale gaionam
Tarum udkan ufetanam
Boddve kortale gaionam
Tarum udkan ufetanam
Boddve kortale gaionam

Dusreai dhormank mandun ghetle
Patke-Kristi zome tuvem ghoddle
Dusreai dhormank mandun ghetle
Patke-Kristi zome tuvem ghoddle

Don xekd’de adim re kel’lem
Povitr sobhen porjek aiz porgottlem
Don xekd’de adim re kel’lem
Povitr sobhen porjek aiz porgottlem

Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo
Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo
Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo
Tancho bhesu tuvem ghetlo
Tancheach bhaxen dhormui porgottlo

Mando

Padri Juze Vazu, amgelo Ceilanvkaru zalo
Bhasui tanchi, bhesui tancho, mogall irmanv zalo
Padri Juze Vazu, amgelo Ceilanvkaru zalo
Bhasui tanchi, bhesui tancho, mogall irmanv zalo

Girest dublleank adhar to zalo, lungi nhestalo
Povitr pustok Singhale bhaxen, soglleank xinkoitalo
Girest dublleank adhar to zalo, lungi nhestalo
Povitr pustok Singhale bhaxen, soglleank xinkoitalo

Pidda aili osgachi, uel zali lokachi
Polas soddun, ganvui sandun, razan pollapoll kaddli
Pidda aili osgachi, uel zali lokachi
Polas soddun, ganvui sandun, razan pollapoll kaddli

Padr Vaz bobek pavlo, tankam doiea ditalo
Ekttaim korun, ilaz divun, bore bore kortalo
Padr Vaz bobek pavlo, tankam doiea ditalo
Ekttaim korun, ilaz divun, bore bore kortalo

Zaito tempu, Ceilanvantu pavsu poddonam
Xetam korpolint, zaddam bavolint, raza re dukan
Zaito tempu, Ceilanvantu pavsu poddonam
Xetam korpolint, zaddam bavolint, raza re dukan

Patxaianu apovnk daddlo Goenchea Juzeko
Altar bandun mis mhunttannam, pavsa gosgosso
Patxaianu apovnk daddlo Goenchea Juzeko
Altar bandun mis mhunttannam, pavsa gosgosso

Hem novol kossol’lem saiba
Deki naslolem munga
Hem novol kossol’lem saiba
Deki naslolem munga

Pormoll mogreancho, domdom zaieancho
Soglle uttun nachumiea ami, vazoumiea rebeko
Pormoll mogreancho, domdom zaieancho
Soglle uttun nachumiea ami vazoumiea rebeko

Kud’de polletat, bhere aikokat
Dotor ojeaptat, kudd nastannam kosmik zolmu ditat
Kud’de polletat, bhere aikokat
Dotor ojeaptat, kudd nastannam kosmik zolmu ditat

Kaiborem tujem sarkem nitoll nirmollu
Pap Saib dekun ievun taka kelo bhagivontu
Kaiborem tujem sarkem nitoll nirmollu
Pap Saib dekun ievun taka kelo bhagivontu

Goenkarani soglle ekttaim zavumiea
Padr Juzechi dekh ghevun mogan jivumiea
Goenkarani soglle ekttaim zavumiea
Padr Juzechi dekh ghevun mogan jivumiea

Iea- iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam, Goyeam, Goyeam, Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam, Goyeam, Goyeam, Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam, Goyeam, Goyeam, Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam, Goyeam, Goyeam, Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam, Goyeam, Goyeam, Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea Goyeam iea
Iea-iea, Goyeam, Goyeam, Goyeam, Goyeam iea

Let us continue to pray for the early canonization of our Blessed Fr. Joseph
Vaz.

>From Dom’s antique shelf!

Moi-mogan,
Domnic Fernandes
Anjuna/Dhahran, KSA

Siminarint xikpeank xabaski
M.S; Tumchea ani amchea V.Ixtt potrar Pilarche Siminariche xikpi pan toyar kortat tem ami vachtanv. Tancheam vhoddilamnim tankam oxench borovpak ut’tejon ani margdorxon dilear borench faideachem. Inglezintlean boroitat toxench tannim Konknnit-ui borovchem mhonn amchi vinonti. Adlea kallar Pri. Jeronimo Pereira sompadpi astana Siminaristuch V.Ixtt-acher zaitench boroitale tem hanv zannom. Il’lem- il’lem borovn xikunk pavtat. Thodde bhurge borovpachi sonvoim korinant, Raiturche Siminarist-ui Konknnint ani Inglezint-ui zaitem boroitat, tankam-i he chittintlean porbim ani xabaski ditam.
Joao da Costa,
Bengllur

Uchambollai korchi nhoi
M. S; Amchem adim xant aslem ani xantponnim lok jiyetalo, konnachich konnak bhirant disonasli. Punn atam khuinchea vellar kitem zait ani konn kitem korit tem sangunk zainam. Sorkar kosle-i prokolp vo karkhanne ubarta vo kosleo-i yev-zonneo haddta ani taka lok virodh korta, ani rokddech kaido-i bi aplea hatant ghetat. Proxn poile xikat, bhasabhas korat. SEZ yevzonnecho Act asa tacheo kopi lokak diat vo ugteo dovrat, fottovpa-chem korum nakat.
Diogo Fernandes,
Moira

Xabas Kamatbab!
M.S;Vell khupuch lailo khoro, punn Gõykaran-chea virodhak man divn xekim Mukhel Montri Xri Digambar Kamat-baban Khas Arthik Vibhag-Special Economic Zone rod’d korpak tharailem. Torui astana thodde amche montri ani amdar asat, tankam SEZ Gõyant aslolem zai. SEZ aslear Gõyant faideachem mhonn sangunk sodtat. Sadea ani nennar Gõykarank teo fottounk vavurtat apleo naddbuddi choloitat. Udeogpotink te fuslaitat. Khorem mhollear he amdar ani uprant montri zatat te nagrikanche khore ghatki, ‘Ghat peleak; sontos apleak’ osli tanchi pod’dot. He pod’dotin te az Vidhan Sobhent bosun aplim ghoram bhortat ani girestkay vaddoitat.
Dusri gozal mhollear jem kendr sorkaran “notify” matxem kotthin punn Gõychea sorkaran SEZ-a vixim oddchonneo kendrak dakhoileat, teo kendr sorkar mandun ghetolo mhonn khatri asa. Punn amche kole (amdar) naddbudi korunk xoktat. Dekhun amchea niz Gõykar fuddareamnim chotrai dhorchi. Zaite pavtti xet vompun xetkar ghora ailea uprant dusmanan xetant ner vomplo oxem zavnk favonam. Nadd-budinche fuddari chodd uprasleat. Koleache budin soglim naddponnam kortat Gõykarank soglleam vattamnim fottoileat. SEZ Gõyant haddunk sodtole Gõykaranchea mogan nhoi, punn aplea faidea khatir. Chotrai dhorat!
A. Miranda, Aldona.

Pilarchea tiskear traffic island gorjechem
M.S; Halincheam vorsamnim Gõycheam rosteancher dispotte obsoeg zavnk lagleat, kitlo lok mela ani kitlech zann zokhmi zavn anturnar poddlole asat. Pilarchea tiskear traffic island vo speed-braker chodd gorjechem. Tea rostear eka vellar kitem zait tem somzonam. Ek pavtt Pilarcho padri aple vattentlean bosik yevnk rosto pas kortalo, tacher motor-saikol marli ani to poddlo, toxench onek pavtt Pilarche Igorjent Mis zavn ghora vochunk rostear bosik yetalo, taka-i tosoch obsoeg zalo. Atam tea rostear borich traffik vaddlea ani vaddot asa. Dekhun thoim `traffic island’ ghalop chodd gorjechem. Tea motdar-songhachea amdar Fracisco Silveiran hacher nodor ghalchi hem kam’ veginch korchem. Fattlea vorsa poros hea vorsa rosteancher obsoeg vaddun geleat ani hachem karonn mhollear motoram, motor-saikoli rosten choloitat, vatten choltoleachi porva korinant. Evropachea ganvamnim rostear choltoleak poilo pasar zavnk ditat tem hanvem pollelam. He obsoeg zavpache vattavnk upay ghevche.
Meldrin D’Cruz, Kitula.

Romi masikam bond korpak naddbudi kiteak?
M.S; Purtugez kallar eka vellar Konknni bhaxecher marekar kall upraslo. Ticho dusman voir sorun Gõyantli Konknni nopoit korpacho nett dhorlo, tednam khup luskonn zalem khorem, torui loka modli Konknni nam korpak ghoddlem nam. Atam amchech modle bhaxeche lipicho vad ghevn zhuz choloitat. Hem zhuz konnacheach faideachem nhoi punn sogleank luskonnan ghalpachem mhonn hanv somzotam. Fattlea xekddeant thaun Romi lipyen kitlinch Konknni potram ailim ani gelim. Konknni mogiamnim tim vhoddle umedin suru kel’lim punn tankam duddvancho palov vo konnachoch adar nam zavn tim morun gelim.
Tednacho kall khup vegllo aslo. Pollevnk gelear adim ani atam zaitench veglleponn disun yeta. Gulab-a sarkem masik bond zavop vo korop mhonnlear dubavachem kortub hanvem mhonnlem zalear konnak vaitt disunk favonam. Dhunvor voir sorta to polletoch khoim tori uzo pettla mhonn somzum yeta. Voir sortolo ho dhunvor mhojeanuch nhoi tor konnacheanuch damun dovrunk zainam.
Hem hanv borounk pavlom, jednam 25 vorsancho Gulab masik bond zata mhonn aikotanch Konknni vachpeank dhoko boslo. Mhaka-i ojap dislem. Fausto Costa-bab Konknnicho okhondd mogi oxem korunk divpachoch nhoi mhonn mhaka khatri asa. Mhozo padri ixtt sorgest Freddy Costa krutt legun dilear apunn jivo astanam apnnem suru kel’lem masik bond kortolo-xem disonam.
Oso dubav lagta, ki hea masikacher lipi-vadacho bi ddobhav poddunk na mum? Oxem-i zaum-ie Gulab toyar korpak Fausto babak dor mhoineak Mumboi thaun Gõyant yevpache tras poddtat nhoi? Vo her-ui khasgi proxn uprastat zaum-ie. Kitem-i zaum, 26 vorsam hea masikan itlo boro vavr kel’lo to atam nirfolli kiteak zavcho?
Vincent Carvalho,
Mumbai.

Pilar traffic island ghalat
M.S; Pilarchea guddear sokol tiskear dor Brestara chodd gorddi zata ani lokak rosto pasar korunk borench avgodd zata. Yeradari chodduch vaddlea dekhun tea tiskear traffic island ghalunk zai. Hem kam’ Amdar Francisco Silveiran kelearuch tem zatolem. Zaite pavtti hi suchovnni heach potrar ailea punn konnench kan halounk nant, atam tori fuddem sorchem.
John Serrao, Navele.
Vachpi Boroitat

Pulisanchea vavrak xabaski
M.S; Fattleam disamnim Kandollechea ganvant kalliz futt’ta tosli ghoddnni ghoddli. Ratchea vellar 9.15 vaztam dog zann tonddak mohim ghalun fattlea darantlean bhitor sorun ghorantle zannteleche hat-paim bandun 18 mhoineachea bhurgeak gheun pollun gelim. Bhurgem zai zalear 50 lakh rupia duddu divche mhonn tannim ek ‘note’ dovorlo. Bhurgeachi sodpus korunk pulisamnim khottpott suru kelo ani bhurgem Agra sampoddlem. Pulisen kel’lea borea vavrak lagun xabaski favo. Inamam ani puroskar gheupak nhoi punn ap-aple zababdaren kam’ korpacho hetu asunk zai. Gõyant zaiteoch vaitt ghoddnneo zaunk lagleat. Vaitt sobhavche monis Gõyant rigleat, choryo, khun korit asat. Tea bhair talim ugoddpache upai choranchea hatant asat, te vaprun chor lokachim ghoram chortat. Hanche vixim pulisen zagrut asunk chodd goroz. Lokan-ui ratchich nhoi, disa-uzvadda porian daram bond korun ravlear borem vollkhonaslolea mon’xank patiyeunk favonam. Oslo marekar vell Gõyant aila. Adim lok xant aslo, to kall somplo.
Victoria D’Souza,
Moira

Dabolle vimantollar ekuch nhoi, atam 37 vimanam denvtat
M.S; 1961 vorsa Dabolle vimantollar ekuch viman denvtalem, punn az disak 37 vimanam denvtat, ekannech lutt zata. “Amchea Gõychem vimantoll, Londonchea Heathrow porim chodd busy zalam” ek Hans-acho odhikari mhonnta. Dha dis adim amchem viman Mumbai thaun denvlem ani 20 minut bhair ravlem kiteak anik 4 vimanam thoim aslim. Heo lutti-fetti vaddot vetoleoch. Tech khatir anik ek novem vimantoll gorjechench.“Operation Vijay”, Gõyche suttkechi loddai zali te meren Dabolle vimantoll Navy-chea hatant poddlem. Atam tankam Karvar dhaddunk ani Dabole vimantoll civilian korunk onek zannachem mot asa. Ghoddot hem? Nam-xem dista. Navyn 13 kotti khorchun halinch run away viman denvtolo rosto vaddoila. Murganvcho dhoko lagim asa dekhun oslem sompeponn tankam gorjechem. Survatek 1960 tem az legun pollelear 75 hozar kottincho khorch kela ani Dabolle vimantoll onek toren sudrailam ani Navychea faideak upkarta toxem kelam. Karvarchi Seabird Base dhaktti ani Navyk ti faideak poddpachi nhoi, kiteak vorixtt vimanam thoim denvonk kednanch zaun-chem nam. Tech khatir Mopa vimantoll kelear ani Dabolle ani Mopa don Vimantollam choloilear khorench soglleank faideak poddtolem-xem dista
Socorro Fernandes,
Vhoddlem Gõy

Romi masikam bond korpak naddbudi kiteak?
M. S; Voilea mathallea khal tumi (12 Janer, 2008) ek chitt uzvaddailea, Mumboichea Vincent Carvalho mhonnloleachi. Gulab bond poddpachi khobor kortanam, borovpean ek nibôr arop kela: Fadar Freddy Costa krutt legun dilear apnnem suru kel’lem masik bond korcho naslo; punn hem atam Fausto Costa bab korta. Mhonnche Gulab bond korche khatir Fausto baban krutt rupia ghetleat. Gulab-acher lipivadacho ddobav bi poddunk nam mum, oso-i dubav taka lagta khoim. Mhonnche, konnem Nagrivalean ho ddobav haddla ani krutt rupia dileat, oxem to sangunk sodta, nhoi? Jea panar hi chitt chhapun ailea tacho mathallo asa:‘AMCHEM DHORONN TUMCHE VICHAR.’ Mhonnche he chittint je vichar manddleat te tumchea dhoronnant bostat. Oxem nhoi, zalear koxem? Xembhor rupia dan korche adim ek monis tatuntlean apnnak kitlo faido zatolo – hea jivitant nhoi zalear melea uprant tori – hacher hozar pavtti vichar korta. Mhonntoch, Gulab bond korun konnak kruttamni faido zavcho asa, ki te khatir to krutt rupia moddunk raji astolo? Ti chitt uzvaddavche adim tumi hacher vichar kela astoloch!
Gulab bond uddovpa-che proyotn korpeam modem je asat te dusre konnuch nhoi punn “Romi Konknni”che apunn okhondd khambe mhunn mirovpi, aple morjentlea nemalleam khatir sorkari jahirati ektthavpi ani hea vadantlean aploch porxim faido korun ghevpi, amchech monis asat. Oddechim nanvam vaprun, Nagrivaleanchea nanvan bottam moddun, te apunn sav mhunn dakhounk sodtat. Tannim sorkari khateantlea “Romivalea” Opxalank uskaileat ani tanche vorvim jahiratim khatir Gulab-ak vollvollaila. Xannea vachpeank nanvam sangpachi goroz nam ani herank tim sangon-ui upêg nam. He mhoje vichar tumchea dhoronnant bostole mhunn patiyeun ravtam.
S. M. Borges, Vell’lle

Kazar zatoleank akarnni gorjechi
M.S; Koslea-i kama khatir training chukoina-stanam kelea bogor konnuch ravonam. Punn kazari jivitant bhitor sortanam akarnni korunk zaite pavtti nhovrea- hoklank avgodd lagta. Nhovre zaite pavtti Galfant thaun yetoch tankam soiriko zatat vo mogan-ui aslear gorjechi akarnni korinastanam kazar zau-nk sodtat. Padr Vigarank zaite pavtti fottovn vegim kazar kortat. Hea fottin-cho probhav uprant tanka-nch bhogcho poddta. Oxem zaiteam zannank bhoglam. Gõyant Kuttu-mb Seva Kendr asa, thoim kazarachea jivita vixim xikovnn ditat, jivitbhor ekameka kodde sosnni-kayen, mogan, ekvottan jiyeunk xikoitat. Hi xikovnn ani akarnni kazar zatolea nhovrea hoklank kitli gorjechi tem tankanch uprant kollun yeta. Dekhun kazar zato-leamnim kazarachi akarnni chukoinastanam korchi.
Silvia de Souza,
Aldona

Cheddvamnim xidduk ravchem!
M.S; Gõycho lok man-respetan cholpi mhonn amger ailele bhonvddekar tokhnnai kortat. Punn atam portench ghodd-lolem ami polletanv. Eka tornnatean eke ostorek motto lojecho ghat kelo, aple motor-saikolir bosoun eksure svater vhorun tichi moriad ibaddli. Ho lojecho oprad soglleam ostoreancher.
Dadlea mon’xa bhitor animal instinct lipun asta. Apli lingi-bhogachi tan-bhuk marunk to eka vellar zon’vara porim zaunk pavta. Dekhun ek bapui porian kudd’do koso zaun, aplech dhuvecher legun opradh korunk xokta. Hech khatir cheddvan ani ostoren chodd xidduk asunk zai. Jea mon’xacher visvas dovortat to khoroch visvasacho zalear zalear topasunk goroz. Fukott mellta mhonn ti porki ostori tea dadleache motor-saikolir geli ani apleacher opradh korunk vollkhi bhailea dadleak sondi dili. Soimbinch ostori chotur asta. Konnak patiyeun-chem vo nam tem apxinch tankam kollta. Mon’xa thaim sixth sense asa to zannvayen paim ghalcho vo fattim gheuncho tem mon’xak dakhoita.
Fatima Barreto, Divchole