Vachpi Boroitat
Porbim ani Xabaski V.Ixtt-ak
M. S; Fattlea V.Ixtt-ar fuddlea panar tumi, amchea mannkulea V. Ixtt potracho Omrut Utsov somarombhtat mhonn fuddlea panacher amontronn dhaddlam tem ami vachlem ani vhodd khoxalkay bhogli. Hanv bhurgeponnar thaun Vavraddeancho Ixtt vachit ailam. Khorench ek potr odik korun amchim Katolk toxench Konknni potram cholovnk borench kottin zata, tankam advertisement mellonant, te tor mell’lole zalear adar zatolo aslo. Amche Gõykar porian Konknni potram soddun Inglez potrancher aple advertisement porgott’tat. Tiatrist porian Inglez potrancher ghaltat; oxem kelear Konknni potr koxem jivem urum yeta.
Xabaski tumkam ani Pilarche Sonvsthek, ti apleam vangddeam vorvim V.Ixtt potr samballta. Amchim tumkam porbim.
Caridade de Souza,
Saliganv
Lokak fottoun duddu ghetat
M. S; Thodde chor daram foddun bhitor sortat ani chorun vhortat ani kaim chor ratche nam tor disache atak korun chortat. Punn atam onek toreche chor amche modem ubzoleat, te bore nhesun yetat ani apunn gorjek sampoddla vo anik kitem tori bhulovpacheo gozali sangun kitlech zannank nagoileat. Amchea lokan chotur ravnk zai. Heam disamnim ani osleo gozali ganvam-ganvamnim ghoddloleo aikoleat. Konnakuch lagim dhorcho nhoi. Zaiteam zannanche hozaramnim duddu vheleat. Onollkhi monis khoro, punn to boltech toren ollokh dakhoita. Apun omkea-cho soiro, apunn tujea omkea-omkea mon’xak ollkhotam mhonn sangun fottoitat. Osleam mon’xank pulise kodde divche, ani pulisamnim lokachi surokxa korunk zai.
Santan Rodrigues,
Siole
Keri-Tirakol Pul Bandcho
M.S; Tirakol ganvantlea lokan Keri-Tirakol pul bandcho mhonn maglam. Ho ekuch vaddo Keriche Panchayaticho nodi poltoddi urta. He vatten bhovxik yeradari nam zavn lokak borech tras zatat. Hea lokak ekuch feribott asa. Tirakolchea lokak bazarak vochunk Peddnneam poros Maha-raxttrant odik lagim poddta. Sorkari kamam khatir ani bhurgeanchea xikxonna khatir Pedd-neam nam tor Mhapxeam yevchem poddta.
Dekhun Keri-Tirakol pul bandunk chodd gorjechem ani amche odhikari hem kam’ veginch kortole ani Tirakolchea lokak ek dennem koxem ho pul zatolo mhonn axa ballgitam.
Agnel de Souza,
Keri
V.Ixtt-ak Omrut Utsovachim porbim
M. S; V.Ixtt-achea fattlea ankar tumchem amon-tronn vachun ami chodd ani chodd khoxi zaleanv. Ek potr, odik korun Konknni potr 75 vorsam porian jivem urop mhollear ek vhoddlem ojapuch. Hanvuch zanno te pormannem Vavra-ddeancho Ixtt satollea vangdda ani tache uprant choltalim tim sogllim Konknni potram morot gelim; punn ho Vavra-ddeancho Ixtt aiz legit jivo urla. Nhoi anik kiteak bogor taka Povitr Sobhecheam Vhoddilan-cho axirvad asa ani atam itlim vorsam Pilar Sonvsthechea-i vhoddi-lamnim taka soglo tenko dila mhonn gomta. Devak argam ani tumkam sompadpeak ani adari vavurpeank toxench hanv mhojim porbim pattho-itam. Adlea kallar Gõychea Mha-Gonvlli Bapache-i sondex yetale mhonn mhaka ugddas asa; te Purtugez bhaxen astale punn tachem bhaxantor-ui ditale, konn Purtugez nokllo tankam vachunk sompem zata-lem. Atam oslem kaim yena zait ghoddie Diosezan Masik Renova-cao uzvadda yeta. Torui astanam Konknni potrak amchea Mha- Gonvlli Bapan kednam kednam-i aple sondex, Renovacao-cher porgott’tat te porian hea V.Ixtt-acher porgott korunk tannim dhaddlole zalear khup vachpean-chea faideak poddtolem aslem. Anik ek pavtt tumkam porbim ditam ani V. Ixtt sodanch jivo urcho mhunn mhojem nomr magnnem.
Joaquim Sequeira,
Mhapxem
V.Ixtt-ak Porbim ani dennim
M. S; V.Ixtt-a vorvim amkam Omrut Utsovachem amontronn pavlem. Amchem opurbayechem V. Ixtt potr 1944 vorsa thaun Pilar suru zalam mhonn hanv somzotalim. Tednam hanv lhan aslim, punn mhoji maim Vavraddeancho Ixtt hem char pananchem potr ghetali, ami tem sodanch vachtaleanv. Tacher zaite motte padri zaum dotor artig boroitale. Ami tor Purtugez noklo asleanv mhonntoch tem vach-pachem soddun Konknni asat teo khobro ruchin vachtaleanv. Hem ekuch Katolk potr amkam mantalem. Dusrim potram aslim punn ami titlim tim ghenasleanv.
Hea vorsa taka 75 vorsam bhortat mhonn aikun khoxalkai bhogli, kiteak fuddlea vorsa mhaka-i Devan dovorli zalear 75 vorsam bhortolim. Hem monant dhorun V.Ixtt-acho ani mhozo Omrut Utsov folladik zavnk 15 nove suskridor dhaddunk hanvem tharailam; nam tor mhoje thaim ghoddta te porim V.Ixtt-achea fundak mhajea hatantlean ful na paklli bhettoitolim. Tumkam borem magtam ani porbim ditam.
Candida Mendonsa,
Mumboi
Tuvem amkam adar bhasailoi mhonn tuka ami chodd ani chodd Dev Borem Korum mhonn-tanv. Khorench amkam tujeam osleam sohokareanchi chodd goroz. Tum Borem vachop vistarpi mhonnum yeta.- Sompadpi.
V-Ixtt
Thursday, January 29, 2009
Saturday, January 24, 2009
Vavurpi odheokxak Ugti Chitt
Xri Vincy Quadros
Vavurpi Odheokx
Konknni (Romi lipi) Sommelon
Vavurpi odheokxak Ugti Chitt
Manest Odheokx Saiba,
Tumkam surokxit novem voros anvddetam.
JIVIT mhoinalleachea Novembr ankar 6vea panar tumi boroil’lo ‘Poilem Konknni (Romi lipi) Sahityik ani Sonskrutik Som’melon’ hea mathallea khal aslolo lekh vo ogrlekh vachlo. Tantunt tumi kitem mhunnonk sodhtat tem mhaka koll’llench na. Tumi kitem mhunnonk sodhtat tachi tumkam tori sulus asli mhunn somzotam.
Tea uprant Dezembr 29 tarkhechea Gomantak Times disalleacher uzvaddak ail’li tumchi mulakhot vachli ani tantuntui tumi akhrek kitem mhunnonk sodhtat tenvui mhaka spoxtt zaina. Tem zannun gheunk mhoji zannvay goddiek komi poddtta asot. Mhoji chuk zalear adim fuddench mafi magtam, punn tem vachtoch, apnnem khoim ubem ravchem tench tumkam somzona kai dista, oso mhozo somzut zala. Tem asum di.
Hi chitt borovpacho mukhel hetu mhollear Moddganvant Dalgado Konknni Akademin Dezembrache 20ver ani 21ver ghoddoun haddlolem poilem Konknni (Romi Lipi) Sahityik ani Sonskrutik sommelon, zache tumi vavurpi odheokx asle. Hanv Mumboint aslolean, mhojean hea sommelonak hajir zavpak xoklem na. Tori hea sommelonachea batmeancher hanvem nodor bhonvddailea ani vixex mhollear hea sommelanachem mukhel ulovp korpi Pri. Pratap Naik hannim teach disa aplem mukhel bhaxonn mhaka e-mailantlean patthoilem tem hanvem vachlem. Chodd vell ibaddinastana soroll mud’dear yetam:
Tea mukhel bhaxonnant Konknni sahityachem ani sonskrutichem bhovuch thoddem mhaka zhollkolem zalear choddant chodd fokot thomnne ani hinnsavpachim vidhanam hanvem vachlim. Hea bhaxonnak amcho khor nixedh asa. Tech porim tea somoyar vedicher kaim Konknni fuddareancho okman zala taka amcho khor nixedh. Tea-tea mha-mon’xamni Konknni khatir dil’lea yogdanak ho zabab nhoich nhoi. Aplem sadovpak sodhtoleamni khorea ani niz Konknni vavraddeanchea teagancher xellem udok ghalum noye.
Ani jen’na azun meren tumi tea bhaxonnantlea vidhanank nixedh korunk na ten’na tumi-i tea bhaxonnache bhageli thortat mhonnpant kainch horkot na. Mhonnttoch Dez. 29ver GT-int tumi dil’le mulakhotint “hanv donui pongddank (nagrivaleank ani romivaleank mhonn hanv somzotam) ektthaim haddpache proyotn kortam” mhonnlam tacher bilkul visvas dovrunk zaina. Ek tor tumi tumkanch fottoitat, na zalear “sogleank, ani sogllea velar, fottovpak sompem” mhunn tumi somzotat. Mhojea onnbhovan, mhaka dista tumi dusrea vorgant poddttat.
Tea bhaxonnantlim kaim vidhanam hanga ditam; tim kosak lavun polloyat: (Nilleant asat tim vidhanam ani tambddeant asa ti mhoji protikriya)
“Amcheach lokan. Amkam fottoun amchea lokachea bollar apli Konknni ani Nagori lipi Gõychea Razbhas Kaideant aspaun ghetli. Konknni mhonnje Devonagori lipientli Konknni hem vakya Razbhas Kaideant ghalunk laylem.”…
(Odheokxa, “Romi lipiek rajbhas kaideant aspavchi mhunn ‘sizeable’ lokan fuddem soron magnnim kelearuch hem korpak sorkarak magnnim korum yetat” oxem tumi GT-ik dil’le mulakhotint mhonnttlam; ten’na hea voilea vakyak koslem mhotv? Tech porim tech mulakhotint tumi mhonnttat ‘devonagri’ ho sobd rajbhas kaideant ghatlolean ho soglo vegllochar utpon’n zala mhunn ani te fuddem tumi mhonnttat “Fattlim 20 ek vorsam ek pillgi devonagri lipientlean Konknni xiklea ani atam okosmat bodol magop mhonnje ek vhoddlo question mark (prosnchin’n).” Hantlean tumi kitem sangonk sodhtat. Hachi tyumkam tori sulus asa mu?)
“Gõychi suttka zatoch muttbhor kalle katichea Nagori akantvadeamni amchea iskolamni apli Konknni bhitor rigoun amchea lokak aple bolieche ani Nagori lipieche gulam’ kele. Hi tanchi axil’li, naxil’li Xixi Konknni boli ani Nagori lipi tancheach lokan azun mandun gheunk na hem ugddem sot ami visrunk favo na. Tancho lok ekuch Moratthi xikta na zalear Inglix xikta, bhov thodde Konknni xiktat.”
(Odheokxa, hacher tumi sohomot asat mu? Kalle katiche ani khoinche zatiche?)
“Sorkaran Romi lipiechea ekleak soit az meren Goa Konknni Akademicho odheokx mhonn nemunk na. Ami Mukhel montrea ani her montream lagim upkar magun soit sorkaran portean he pavtti Romi lipiechea vhoddlea dusmanak ani eka Nagori akantvadeak Goa Konknni Akademicho Odheokx nemla oxi gupit khobor aikunk yeta.”
(Odheokxa, hacher tumi sohomot asat mu? Hache vorvim tumi ekvott haddpak xokot mu? Ho thomnno tumkanch nhoi mu? Ani faleam ho ‘Nagori akantvadi’ odheokx zalo zalear… tumi tor up-odheokx zavpachim sopnam pois dovrunk nant (G.T. Dez. 29), ten’na hea ‘nagri akantvadea’ fuddeant tumi Romi Commando zaun zhuzpachi himmot dakhoitole mu? )
“Ami paxiens kaddpi xant gunnache monis. Hacho orth oso nhoi sodam kall ami onit sosun tumche gulam’ ravtole. Atam amkam zag ailea ani tumcho rag aila. Ami tumkam bott dilem. Tumi amcho hat gill’lo. Atam tumi amkam akhkhe gillunk sodtat. Tumchea pasantli ani ghasantli ami amchi suttka korun ghetlea. He fuddem amche bhaxecho bavtto amchea hatant gheun ticho fuddar ami tharoytoleanv ani ghoddoytoleanv…”
( Odheokx saiba, DKA Odheokx Premanandbab Lotlikar mhonntta, “Ami Romi lipichi vollokh zat vo dhormachi korchi nhoi. Let us not identify our Romi Script with any particular caste, community or religion.” Hem Premanand-an kel’lea bhaxonant asa, (Souvenir- pan 8 chhapun ailam.) Tor ‘ami’ mhonnttat te konn ani ‘tumi’ konn – tumchea ekvottachea sobdkoxant?)
“Ixttamno, aichem hem sommelon mhonnlear amkam chepun dovorlolea amchea dusmananchea tonddar ami marlolem zoitache suttkechem ek sonnsonnit thapott. Punn visrum nakat hi fokot amchea zoitachi survat, xevott nhoi. Zoitachea sontosan ami az varear ubot ravunk favo na. Amche paim zomnir tenkun thonddsannen mukhli vatt ami sodchi poddtoli.”
(Odheokx saiba, hem sommelon tumi Konknni (Romi lipi) sahityik ani sonskrutik mhonn jahir kel’lem! Thapott marpacho mud’do khoim savn yeta? Chepun dovortat mhonnttana, toxe Romivale Romivaleank chepun dovrinant? Hache purave zai? Hantleanuch puskoll mellttole! Sodhun polloyat)
“Amchea ghamar te fuddari zale, tannim nanv zoddlem, puroskar ghetle, KPA vellar lokache duddu ani uprant sorkarache lakhamni duddu aplea bolsant ghale ani hem duddu bhitor ghalchem kam’ chaluch asa. Romi lipientle Konknnik, sorkaran tenko dilo zalear apnnak mellta tem chukot… .”
(Odheokx saiba, hea sorkarachea Konknni khatirchea duddvamni konnem ani kitle bongle bandle? Ani atam sorkaran DKA-ik 15 lakh rupia dileat tanche khustar kitle bongle bandpachi xokyotay asa? KPA-che duddu konnem bolsant ghatle ani kitle hache purave tumi diunk xokot?)
“Nagrintli Konknni fokot loka thavn sorkarak melltolea duddvancher bendor koxi dis kaddta. He duddu mellche bon’d zale zalear hech Nagori akantvadi Moratthiche kuxin uddi martole ani apunn sodanch Moratthiche bhokt asle hem ddhong korun dakhoytole. Konknnichea nanvan xoboy ghaltana tannim azun Moratthi soddunk na.”
(Odheokxa, hache kodden tumi sohomot asat mu?)
“Her rajeam thaun yeun Gõyant vosti kortolea kamgar lokak ami ghantti hem utor vaportanv. Hem utor ami vaporchem nhoi, kiteak tantlean amchi seva korpi dubllea lokak ami dukhoytanv. Tem utor vaprunkuch zai zalear az pasun tem utor ami oxem vaporum-ia. Jim konn apunn Gõykar mhonntat, Gõyant zolmoleant ani Gõyantuch jiyetat punn Konknni ulounk toyar nant ani aplea ghorant Purtuges va Inglix tastat tankam ami ghantti mhonnum-ia. Tankam amchi manachi machi diunchi naka.”
(Odheokx saiba, ho sol’lo konn konnak dita? Mhonnje amchea Gõykar bhavank ami ‘akantvadi’ mhonnun pacharche ani bhaileank ‘ghantti’ mhonnchem nhoi! Va! Kiteak? Hem bhaxonn korpi monis bhailo, hech khatir?
“Sahitya Akademi ani Jnanpitth puroskar mell’lolea Konknni borovpeanchi pustokam khoponant dekhun heach vorsa Otubr mhoineant tim Ponnje bos sttenddar bhiknnam viktat toxim sopeancher posrun zaiti sutt diun vikunk dovorlolim. Itlem korun soit thoddinch pustokam vikun gelim…”
(Odheokx saiba, Jnanpitth puroskar favo zal’leacho amkam obhiman bhogonk naka ga? DKA odheokx Premanand Lotlikar babak toso bhogta; ghoddie ho “tanchea” Hindu somazantlo mhonnun kai? Hem Premanand-an kel’lea bhaxonant asa, (Souvenir-ant (p. 8) chhapunui ailam. Tanchea (Kelekar mamachea) sahityacho asvad tumi ghetla astoloch; tor khorench tem bhiknnam viktat toxem vikpachea dorjeachem, hoi? Romivaleamni sud’dam tanchim zaitim borpam Gulab-antlean vachleant; xivai tanchem ‘Tullxi’ pustok Romintlean bhair sorlolem tem khub khoplam, mhonnje zaitea Romi lipientlean Konknni vachtoleamni vachlam, ten’na… ho amcho ekvott?)
Tumi hem bhaxonn vachunk na zalear tem tumi porot-porot vachchem ani tacher niyall korcho. Ani zor oslea prokarantlean tumi sogleank ektthaim haddunk sodhtat mhunn sangtat zalear ti ek assol fott; ani tumi tumkach fottoitat. Urfattem zalear, tumi lokam modem futt ghalunk fuddem sorleat mhunn sangpak kainch horkot na. Gõychem xant vatavoronn duxit korpachem hem poilem pavl mhonnlear ottitay zaum nozo. Ha papanchem farikponn amchea fuddlea pillganchea pillgank diunchem poddttolem. Hea sommelonantlean Konknnik, khas korun Romi Konknnik, kitem ani koslo faido zala tem sangunk hanv xokona, tachem gonnit tumich korchem. Punn tache vorvim khub amchea bhavanchim kallzam dukhovpacho mat proyotn zala mhunn sangpak fattim ravonam, ani tanche kodden ami mafi opekxitanv. Hoch duddu bore toren vaprunk zatalo, oxem disona tumkam?
Oxim sotam ami nodrek haddttolean amkam ani amchea porgottnneank pro-nagarivale mhunn toktto diun, kuxin kaddpache yotn zaleat, tachi khub mahiti astoli tumkam. Atam hi chitt boroilolean anikui toktte amkam lavpant yetole. Zaiteank amche sorxile pois korpant yetole. Konknnicho karbhar somzonaslolea Inglix batmidarank vikte gheun, amcher hol’lo korpachem kar’ya choltolem. Hachi porva na amkam! Amchim totvam khoppak khub muskil zalam, hacho onnbhov asa mhaka tori. Sot dolleam somor haddpacho mat amcho proyotn chaluch astolo!
Ek bhas mon’xa khatir asta, ani nhoi monis bhaxe khatir. Ek bhas mon’xancho ekvott korunk asta, nhoi dhuspott korunk. Zalear oslem kar’ya kiteak mhunn cholovop? Doxim zaun chol’lear Konknnicho vikas zauncho na, bogor hea fodoll vatavoronnant kaddvam dhorunk sodhtoleanchem ami kam’ pikoitoleanv. Rajkornni ho lofddo jivoch dovrunk sodhtat, karonn tankam tacho labh asa dekhun. Konnak na konnak fuddem kaddun hea prosna vorvim Gõykaram modem futt ghalunk sodtat te. Ten’na ami Gõykaramni hea tanchea naddbudhink bolli poddonk favo na. Amcho Gõykarancho prosn ami Gõykaramnich suttavo korun gheunk vavronk zai. Gõykaramni monisponnachi bhas sodanch samball’llea toxi atam-i monisponnachi bhas somor dovrunuch amche bhaxechi progoti zaum di.
Rajkornni, je niz Konknni bhoktank kholnayok korun dakhoitat, tancher amchean visvas dovrunk zata? Tannim svota Konknni pasot kitem kelam zait? Romi Konknnichea nanvan tannim kitem kelam zalear fokot apli kodel mellovpachem kam’. Apleak zai zalear ratiam modem hanga thoim uddio marun te apleak zai toslem udoll montripod mellounk xoktat zalear eka Romivaleak GKA-cho odheokx nemchoch mhunn hott dhorpak tanchi xokti kiteak komi poddtta zait? Magir to odheokx laykecho asum vo na asum; ti gozal veglli.
Fattlim panch ek vorsam Konknni mollar ek vichitr vatavoronn upzololem nodrek yeta. Gõychea donui mukhel somazanchea Gõykaram modem futt ghalpacho proyotn zal’lo dista. Aplim vikhallim totvam dusreancher thappacho yotn zal’lo dista. Aplim totvam khopounchea hetun konnak podam zalear konnak puroskar, konnak hud’de vo machievoilo son’man dil’le distat. Konnak kiteacho xouk, hem vevostit ritin sodh lavun vevhar choloil’lo nodrek yeta. Ani he ‘brainwash’ korpache prokriyek ami Gõykar sompeponnim bolli poddlole distat; karonn ami bholle monis, ani dusreanchea monant duxtt ani vikhalle ‘agenda’ astat tancher niyall korinastana ‘react’ zavpi monis ami. He amche aiche kornnek faleam poxchatap zaun faido aschona. Dekhun ami sintidan pavlam marum-ia.
Anikui khub khub boroin-xem dista. Punn vellachi khub tutt asa dekhun itlench sangun sompoitana ek mud’do tumche somor dovortam: Jen’na ami GKA-chea odheokxpodar eka Romivaleak choddouncho mhunn agro kortat ten’na Konknni (Romi lipi) sommelonak mukhel bhaxonn divpak Gõykaram modem laykecho umedvar mellonk na kai amkam?
Pornnea vorsantleo chuki novea vorsant sudhraunk proyotn korum-ia ani eka-mekak somzun ani somzaun amche bhaxek hokkachem tem melloum-ia.
Zababachi opekxa dovrun.
Fausto V. Da Costa
Ek kirkol Konknni (Romi lipi) sevok
Decembr 31, 2008
Vavurpi Odheokx
Konknni (Romi lipi) Sommelon
Vavurpi odheokxak Ugti Chitt
Manest Odheokx Saiba,
Tumkam surokxit novem voros anvddetam.
JIVIT mhoinalleachea Novembr ankar 6vea panar tumi boroil’lo ‘Poilem Konknni (Romi lipi) Sahityik ani Sonskrutik Som’melon’ hea mathallea khal aslolo lekh vo ogrlekh vachlo. Tantunt tumi kitem mhunnonk sodhtat tem mhaka koll’llench na. Tumi kitem mhunnonk sodhtat tachi tumkam tori sulus asli mhunn somzotam.
Tea uprant Dezembr 29 tarkhechea Gomantak Times disalleacher uzvaddak ail’li tumchi mulakhot vachli ani tantuntui tumi akhrek kitem mhunnonk sodhtat tenvui mhaka spoxtt zaina. Tem zannun gheunk mhoji zannvay goddiek komi poddtta asot. Mhoji chuk zalear adim fuddench mafi magtam, punn tem vachtoch, apnnem khoim ubem ravchem tench tumkam somzona kai dista, oso mhozo somzut zala. Tem asum di.
Hi chitt borovpacho mukhel hetu mhollear Moddganvant Dalgado Konknni Akademin Dezembrache 20ver ani 21ver ghoddoun haddlolem poilem Konknni (Romi Lipi) Sahityik ani Sonskrutik sommelon, zache tumi vavurpi odheokx asle. Hanv Mumboint aslolean, mhojean hea sommelonak hajir zavpak xoklem na. Tori hea sommelonachea batmeancher hanvem nodor bhonvddailea ani vixex mhollear hea sommelanachem mukhel ulovp korpi Pri. Pratap Naik hannim teach disa aplem mukhel bhaxonn mhaka e-mailantlean patthoilem tem hanvem vachlem. Chodd vell ibaddinastana soroll mud’dear yetam:
Tea mukhel bhaxonnant Konknni sahityachem ani sonskrutichem bhovuch thoddem mhaka zhollkolem zalear choddant chodd fokot thomnne ani hinnsavpachim vidhanam hanvem vachlim. Hea bhaxonnak amcho khor nixedh asa. Tech porim tea somoyar vedicher kaim Konknni fuddareancho okman zala taka amcho khor nixedh. Tea-tea mha-mon’xamni Konknni khatir dil’lea yogdanak ho zabab nhoich nhoi. Aplem sadovpak sodhtoleamni khorea ani niz Konknni vavraddeanchea teagancher xellem udok ghalum noye.
Ani jen’na azun meren tumi tea bhaxonnantlea vidhanank nixedh korunk na ten’na tumi-i tea bhaxonnache bhageli thortat mhonnpant kainch horkot na. Mhonnttoch Dez. 29ver GT-int tumi dil’le mulakhotint “hanv donui pongddank (nagrivaleank ani romivaleank mhonn hanv somzotam) ektthaim haddpache proyotn kortam” mhonnlam tacher bilkul visvas dovrunk zaina. Ek tor tumi tumkanch fottoitat, na zalear “sogleank, ani sogllea velar, fottovpak sompem” mhunn tumi somzotat. Mhojea onnbhovan, mhaka dista tumi dusrea vorgant poddttat.
Tea bhaxonnantlim kaim vidhanam hanga ditam; tim kosak lavun polloyat: (Nilleant asat tim vidhanam ani tambddeant asa ti mhoji protikriya)
“Amcheach lokan. Amkam fottoun amchea lokachea bollar apli Konknni ani Nagori lipi Gõychea Razbhas Kaideant aspaun ghetli. Konknni mhonnje Devonagori lipientli Konknni hem vakya Razbhas Kaideant ghalunk laylem.”…
(Odheokxa, “Romi lipiek rajbhas kaideant aspavchi mhunn ‘sizeable’ lokan fuddem soron magnnim kelearuch hem korpak sorkarak magnnim korum yetat” oxem tumi GT-ik dil’le mulakhotint mhonnttlam; ten’na hea voilea vakyak koslem mhotv? Tech porim tech mulakhotint tumi mhonnttat ‘devonagri’ ho sobd rajbhas kaideant ghatlolean ho soglo vegllochar utpon’n zala mhunn ani te fuddem tumi mhonnttat “Fattlim 20 ek vorsam ek pillgi devonagri lipientlean Konknni xiklea ani atam okosmat bodol magop mhonnje ek vhoddlo question mark (prosnchin’n).” Hantlean tumi kitem sangonk sodhtat. Hachi tyumkam tori sulus asa mu?)
“Gõychi suttka zatoch muttbhor kalle katichea Nagori akantvadeamni amchea iskolamni apli Konknni bhitor rigoun amchea lokak aple bolieche ani Nagori lipieche gulam’ kele. Hi tanchi axil’li, naxil’li Xixi Konknni boli ani Nagori lipi tancheach lokan azun mandun gheunk na hem ugddem sot ami visrunk favo na. Tancho lok ekuch Moratthi xikta na zalear Inglix xikta, bhov thodde Konknni xiktat.”
(Odheokxa, hacher tumi sohomot asat mu? Kalle katiche ani khoinche zatiche?)
“Sorkaran Romi lipiechea ekleak soit az meren Goa Konknni Akademicho odheokx mhonn nemunk na. Ami Mukhel montrea ani her montream lagim upkar magun soit sorkaran portean he pavtti Romi lipiechea vhoddlea dusmanak ani eka Nagori akantvadeak Goa Konknni Akademicho Odheokx nemla oxi gupit khobor aikunk yeta.”
(Odheokxa, hacher tumi sohomot asat mu? Hache vorvim tumi ekvott haddpak xokot mu? Ho thomnno tumkanch nhoi mu? Ani faleam ho ‘Nagori akantvadi’ odheokx zalo zalear… tumi tor up-odheokx zavpachim sopnam pois dovrunk nant (G.T. Dez. 29), ten’na hea ‘nagri akantvadea’ fuddeant tumi Romi Commando zaun zhuzpachi himmot dakhoitole mu? )
“Ami paxiens kaddpi xant gunnache monis. Hacho orth oso nhoi sodam kall ami onit sosun tumche gulam’ ravtole. Atam amkam zag ailea ani tumcho rag aila. Ami tumkam bott dilem. Tumi amcho hat gill’lo. Atam tumi amkam akhkhe gillunk sodtat. Tumchea pasantli ani ghasantli ami amchi suttka korun ghetlea. He fuddem amche bhaxecho bavtto amchea hatant gheun ticho fuddar ami tharoytoleanv ani ghoddoytoleanv…”
( Odheokx saiba, DKA Odheokx Premanandbab Lotlikar mhonntta, “Ami Romi lipichi vollokh zat vo dhormachi korchi nhoi. Let us not identify our Romi Script with any particular caste, community or religion.” Hem Premanand-an kel’lea bhaxonant asa, (Souvenir- pan 8 chhapun ailam.) Tor ‘ami’ mhonnttat te konn ani ‘tumi’ konn – tumchea ekvottachea sobdkoxant?)
“Ixttamno, aichem hem sommelon mhonnlear amkam chepun dovorlolea amchea dusmananchea tonddar ami marlolem zoitache suttkechem ek sonnsonnit thapott. Punn visrum nakat hi fokot amchea zoitachi survat, xevott nhoi. Zoitachea sontosan ami az varear ubot ravunk favo na. Amche paim zomnir tenkun thonddsannen mukhli vatt ami sodchi poddtoli.”
(Odheokx saiba, hem sommelon tumi Konknni (Romi lipi) sahityik ani sonskrutik mhonn jahir kel’lem! Thapott marpacho mud’do khoim savn yeta? Chepun dovortat mhonnttana, toxe Romivale Romivaleank chepun dovrinant? Hache purave zai? Hantleanuch puskoll mellttole! Sodhun polloyat)
“Amchea ghamar te fuddari zale, tannim nanv zoddlem, puroskar ghetle, KPA vellar lokache duddu ani uprant sorkarache lakhamni duddu aplea bolsant ghale ani hem duddu bhitor ghalchem kam’ chaluch asa. Romi lipientle Konknnik, sorkaran tenko dilo zalear apnnak mellta tem chukot… .”
(Odheokx saiba, hea sorkarachea Konknni khatirchea duddvamni konnem ani kitle bongle bandle? Ani atam sorkaran DKA-ik 15 lakh rupia dileat tanche khustar kitle bongle bandpachi xokyotay asa? KPA-che duddu konnem bolsant ghatle ani kitle hache purave tumi diunk xokot?)
“Nagrintli Konknni fokot loka thavn sorkarak melltolea duddvancher bendor koxi dis kaddta. He duddu mellche bon’d zale zalear hech Nagori akantvadi Moratthiche kuxin uddi martole ani apunn sodanch Moratthiche bhokt asle hem ddhong korun dakhoytole. Konknnichea nanvan xoboy ghaltana tannim azun Moratthi soddunk na.”
(Odheokxa, hache kodden tumi sohomot asat mu?)
“Her rajeam thaun yeun Gõyant vosti kortolea kamgar lokak ami ghantti hem utor vaportanv. Hem utor ami vaporchem nhoi, kiteak tantlean amchi seva korpi dubllea lokak ami dukhoytanv. Tem utor vaprunkuch zai zalear az pasun tem utor ami oxem vaporum-ia. Jim konn apunn Gõykar mhonntat, Gõyant zolmoleant ani Gõyantuch jiyetat punn Konknni ulounk toyar nant ani aplea ghorant Purtuges va Inglix tastat tankam ami ghantti mhonnum-ia. Tankam amchi manachi machi diunchi naka.”
(Odheokx saiba, ho sol’lo konn konnak dita? Mhonnje amchea Gõykar bhavank ami ‘akantvadi’ mhonnun pacharche ani bhaileank ‘ghantti’ mhonnchem nhoi! Va! Kiteak? Hem bhaxonn korpi monis bhailo, hech khatir?
“Sahitya Akademi ani Jnanpitth puroskar mell’lolea Konknni borovpeanchi pustokam khoponant dekhun heach vorsa Otubr mhoineant tim Ponnje bos sttenddar bhiknnam viktat toxim sopeancher posrun zaiti sutt diun vikunk dovorlolim. Itlem korun soit thoddinch pustokam vikun gelim…”
(Odheokx saiba, Jnanpitth puroskar favo zal’leacho amkam obhiman bhogonk naka ga? DKA odheokx Premanand Lotlikar babak toso bhogta; ghoddie ho “tanchea” Hindu somazantlo mhonnun kai? Hem Premanand-an kel’lea bhaxonant asa, (Souvenir-ant (p. 8) chhapunui ailam. Tanchea (Kelekar mamachea) sahityacho asvad tumi ghetla astoloch; tor khorench tem bhiknnam viktat toxem vikpachea dorjeachem, hoi? Romivaleamni sud’dam tanchim zaitim borpam Gulab-antlean vachleant; xivai tanchem ‘Tullxi’ pustok Romintlean bhair sorlolem tem khub khoplam, mhonnje zaitea Romi lipientlean Konknni vachtoleamni vachlam, ten’na… ho amcho ekvott?)
Tumi hem bhaxonn vachunk na zalear tem tumi porot-porot vachchem ani tacher niyall korcho. Ani zor oslea prokarantlean tumi sogleank ektthaim haddunk sodhtat mhunn sangtat zalear ti ek assol fott; ani tumi tumkach fottoitat. Urfattem zalear, tumi lokam modem futt ghalunk fuddem sorleat mhunn sangpak kainch horkot na. Gõychem xant vatavoronn duxit korpachem hem poilem pavl mhonnlear ottitay zaum nozo. Ha papanchem farikponn amchea fuddlea pillganchea pillgank diunchem poddttolem. Hea sommelonantlean Konknnik, khas korun Romi Konknnik, kitem ani koslo faido zala tem sangunk hanv xokona, tachem gonnit tumich korchem. Punn tache vorvim khub amchea bhavanchim kallzam dukhovpacho mat proyotn zala mhunn sangpak fattim ravonam, ani tanche kodden ami mafi opekxitanv. Hoch duddu bore toren vaprunk zatalo, oxem disona tumkam?
Oxim sotam ami nodrek haddttolean amkam ani amchea porgottnneank pro-nagarivale mhunn toktto diun, kuxin kaddpache yotn zaleat, tachi khub mahiti astoli tumkam. Atam hi chitt boroilolean anikui toktte amkam lavpant yetole. Zaiteank amche sorxile pois korpant yetole. Konknnicho karbhar somzonaslolea Inglix batmidarank vikte gheun, amcher hol’lo korpachem kar’ya choltolem. Hachi porva na amkam! Amchim totvam khoppak khub muskil zalam, hacho onnbhov asa mhaka tori. Sot dolleam somor haddpacho mat amcho proyotn chaluch astolo!
Ek bhas mon’xa khatir asta, ani nhoi monis bhaxe khatir. Ek bhas mon’xancho ekvott korunk asta, nhoi dhuspott korunk. Zalear oslem kar’ya kiteak mhunn cholovop? Doxim zaun chol’lear Konknnicho vikas zauncho na, bogor hea fodoll vatavoronnant kaddvam dhorunk sodhtoleanchem ami kam’ pikoitoleanv. Rajkornni ho lofddo jivoch dovrunk sodhtat, karonn tankam tacho labh asa dekhun. Konnak na konnak fuddem kaddun hea prosna vorvim Gõykaram modem futt ghalunk sodtat te. Ten’na ami Gõykaramni hea tanchea naddbudhink bolli poddonk favo na. Amcho Gõykarancho prosn ami Gõykaramnich suttavo korun gheunk vavronk zai. Gõykaramni monisponnachi bhas sodanch samball’llea toxi atam-i monisponnachi bhas somor dovrunuch amche bhaxechi progoti zaum di.
Rajkornni, je niz Konknni bhoktank kholnayok korun dakhoitat, tancher amchean visvas dovrunk zata? Tannim svota Konknni pasot kitem kelam zait? Romi Konknnichea nanvan tannim kitem kelam zalear fokot apli kodel mellovpachem kam’. Apleak zai zalear ratiam modem hanga thoim uddio marun te apleak zai toslem udoll montripod mellounk xoktat zalear eka Romivaleak GKA-cho odheokx nemchoch mhunn hott dhorpak tanchi xokti kiteak komi poddtta zait? Magir to odheokx laykecho asum vo na asum; ti gozal veglli.
Fattlim panch ek vorsam Konknni mollar ek vichitr vatavoronn upzololem nodrek yeta. Gõychea donui mukhel somazanchea Gõykaram modem futt ghalpacho proyotn zal’lo dista. Aplim vikhallim totvam dusreancher thappacho yotn zal’lo dista. Aplim totvam khopounchea hetun konnak podam zalear konnak puroskar, konnak hud’de vo machievoilo son’man dil’le distat. Konnak kiteacho xouk, hem vevostit ritin sodh lavun vevhar choloil’lo nodrek yeta. Ani he ‘brainwash’ korpache prokriyek ami Gõykar sompeponnim bolli poddlole distat; karonn ami bholle monis, ani dusreanchea monant duxtt ani vikhalle ‘agenda’ astat tancher niyall korinastana ‘react’ zavpi monis ami. He amche aiche kornnek faleam poxchatap zaun faido aschona. Dekhun ami sintidan pavlam marum-ia.
Anikui khub khub boroin-xem dista. Punn vellachi khub tutt asa dekhun itlench sangun sompoitana ek mud’do tumche somor dovortam: Jen’na ami GKA-chea odheokxpodar eka Romivaleak choddouncho mhunn agro kortat ten’na Konknni (Romi lipi) sommelonak mukhel bhaxonn divpak Gõykaram modem laykecho umedvar mellonk na kai amkam?
Pornnea vorsantleo chuki novea vorsant sudhraunk proyotn korum-ia ani eka-mekak somzun ani somzaun amche bhaxek hokkachem tem melloum-ia.
Zababachi opekxa dovrun.
Fausto V. Da Costa
Ek kirkol Konknni (Romi lipi) sevok
Decembr 31, 2008
Thursday, December 18, 2008
Dhormik zageancher kochro ghalcho nhoi
Dhormik zageancher kochro ghalcho nhoi
Pornnea Gõyant, Bainguinim vattarant kochro ghalpachi svat kortat mhonn potrancher toxench amchea Igorzamni sanglam. Hi yeuzonn ami koxich fuddem vhorunk divpachi nhoi. Pornnem Gõy soglleankuch dhormik zago, tosoch Gõychea daizacho ek motto bhag. Gõyant padd zage kitlech asat, thoim vhorun to kochro tankiamni ghalun taka vilo lavcho. Tachem sarem korchem. Tem sarem ful bagimni zhaddank ghalear kitlem faideachem tem azun amchea monant vochona. Hem hanv bexttench sanginam, hem hanvem bhailea desamni mhojea dolleamni pollelam. Kochro dongrancher ghalunk-ui divcho nhoi, karonn, pavsant kuslolea kochreachem udok vhanvun veta ani tem bayamni pavun udok kusta. Amkam Gõykarank ek sonvoim asa: sogllem pollevn ogem ravpachi. Konnem tori amkam uttovpachi goroz. Gõyant Mega bai ailear amchem ordem Gõy kochreakuch vetolem. Kochreak zage sodtat, ani lokan virod kortoch montri to kochro gheun Gõybhor bhonvtat Ek mhoji suchovnni: minam kaddun dongor padd keleat, thoim lok ravona, tosle zage kochreak kiteak vaprinant? Teo zomni duddvankarancheo mhonn thoim vochonant?
Daizachea zageancher kochro ghalunk divchem nhoi.
F. X. Ribeiro,Sant Estevam.
Pornnea Gõyant, Bainguinim vattarant kochro ghalpachi svat kortat mhonn potrancher toxench amchea Igorzamni sanglam. Hi yeuzonn ami koxich fuddem vhorunk divpachi nhoi. Pornnem Gõy soglleankuch dhormik zago, tosoch Gõychea daizacho ek motto bhag. Gõyant padd zage kitlech asat, thoim vhorun to kochro tankiamni ghalun taka vilo lavcho. Tachem sarem korchem. Tem sarem ful bagimni zhaddank ghalear kitlem faideachem tem azun amchea monant vochona. Hem hanv bexttench sanginam, hem hanvem bhailea desamni mhojea dolleamni pollelam. Kochro dongrancher ghalunk-ui divcho nhoi, karonn, pavsant kuslolea kochreachem udok vhanvun veta ani tem bayamni pavun udok kusta. Amkam Gõykarank ek sonvoim asa: sogllem pollevn ogem ravpachi. Konnem tori amkam uttovpachi goroz. Gõyant Mega bai ailear amchem ordem Gõy kochreakuch vetolem. Kochreak zage sodtat, ani lokan virod kortoch montri to kochro gheun Gõybhor bhonvtat Ek mhoji suchovnni: minam kaddun dongor padd keleat, thoim lok ravona, tosle zage kochreak kiteak vaprinant? Teo zomni duddvankarancheo mhonn thoim vochonant?
Daizachea zageancher kochro ghalunk divchem nhoi.
F. X. Ribeiro,Sant Estevam.
Daizachea zageancher kochro naka
Daizachea zageancher kochro naka
Pornnea Gõyant Bainguinim vattarant kochro ghalpachi svat korunk sorkar fuddem sorla tem ek vhoddlem pixe-ponn. Bainguinim ganv Pornnea Gõychea Igor-zank, tea vattarant aslolea mondirak toxench purvilea daizacheo vostu asat taka lagim asa. Osle zage nitoll dovorche bodlek sorkaruch kochreachi svat korunk fuddem sorlo zalear anik kitem urlam? Fuddarak kitem zatolem? Purvilea kallar udkacheo bayom kusun Pornnea Gõyant xirxirechi pidda ximpoddli ani xembhoreamni lok morun gelo. Urlolo lok dusrea-dusrea ganvamni vochun ravlo. Kochreak lagun oslem vaitt portun zaunk-ui xokta. Pornnea Gõyam sarkeo daizacheo vostu ani imaroti asat thoim chodd nitollkai samballunk gorojechem. Mukhel Montri Digambar Kamat bab somjikayecho ani fikiricho monis tannem hacher bariksannen niyall korcho mhonn vinonti.
Clara de Souza.
Ribandar.
Pornnea Gõyant Bainguinim vattarant kochro ghalpachi svat korunk sorkar fuddem sorla tem ek vhoddlem pixe-ponn. Bainguinim ganv Pornnea Gõychea Igor-zank, tea vattarant aslolea mondirak toxench purvilea daizacheo vostu asat taka lagim asa. Osle zage nitoll dovorche bodlek sorkaruch kochreachi svat korunk fuddem sorlo zalear anik kitem urlam? Fuddarak kitem zatolem? Purvilea kallar udkacheo bayom kusun Pornnea Gõyant xirxirechi pidda ximpoddli ani xembhoreamni lok morun gelo. Urlolo lok dusrea-dusrea ganvamni vochun ravlo. Kochreak lagun oslem vaitt portun zaunk-ui xokta. Pornnea Gõyam sarkeo daizacheo vostu ani imaroti asat thoim chodd nitollkai samballunk gorojechem. Mukhel Montri Digambar Kamat bab somjikayecho ani fikiricho monis tannem hacher bariksannen niyall korcho mhonn vinonti.
Clara de Souza.
Ribandar.
Surokxa korpeamni zababdareche zavche
Surokxa korpeamni zababdareche zavche
Desant amchea surokxa kortolea mon’xank zababdari asunk zai, tannim zababdaren aplem kam’ korunk chodd mhotvachem. Veta thoim bediponn cholta. Bedipo-nnak lagun akantvadi bhitor sorunk sompeponn mellta. Hea vellar sogllea fuddareamni ekvottan vavrunk eka monache zaunk zai. Punn desant amchea pokxapat zata, aplech bhitor dusmankai vosta, desache tirpatte korunk vavurtat ani bhaile monis hacho faido ghetat. He vixim atam chodd fikir ghevpachi chodduch goroz.
Pedro Fernandes,
Ponnje.
Desant amchea surokxa kortolea mon’xank zababdari asunk zai, tannim zababdaren aplem kam’ korunk chodd mhotvachem. Veta thoim bediponn cholta. Bedipo-nnak lagun akantvadi bhitor sorunk sompeponn mellta. Hea vellar sogllea fuddareamni ekvottan vavrunk eka monache zaunk zai. Punn desant amchea pokxapat zata, aplech bhitor dusmankai vosta, desache tirpatte korunk vavurtat ani bhaile monis hacho faido ghetat. He vixim atam chodd fikir ghevpachi chodduch goroz.
Pedro Fernandes,
Ponnje.
Sunday, February 17, 2008
‘Passionate and Unrestrained’

[The visiting reader, department of Portuguese, at the Goa University and Head of the Instituto Camoes, Dr Jose Miguel de Ribeiro Lume recently releasing the translation work of collection of essays by the Goan writer, Josi Inacio Francisco Xavier Candido de Loyola, at a city function. Also seen are Dr Paulo Varella Gomes and Alexandre Moniz Barbosa.Rajtilak Naik/NT-18-2-2008)
English translation of collection of essays in Portuguese released
NT Staff Reporter
Panaji, Feb 17 An English translation of collection of essays originally written in Portuguese by one of Goa’s finest writers, Josi Inacio Francisco Xavier Candido de Loyola titled, ‘Passionate and Unrestrained’ was released recently, at the Fundacao Oriente headquarters, in the city by Dr Jose Miguel de Ribeiro Lume, the visiting reader, department of Portuguese, Goa University and head of the Instituto Camoes.
The director of the Fundacao Oriente, Goa delegation, Dr Paulo Varella Gomes was also present at the release of the book translated by Alexandre Moniz Barbosa.
Speaking on the occasion, Dr Lume acknowledged that Portuguese essays were written in a fluent and fluid style. He had all praises for the quality of writing in Portuguese as well as the English translations.
Giving the background of the political situation during the time when Loyola lived, Dr Lume attempted to place the essays from the book in the correct historical and social perspective.
The book contains 30 essays of Loyola and have been clubbed in two sections namely ‘socio-religious and ‘socio-political’.
The title of the book ‘Passionate and Unrestrained’ describes the manner in which Loyola wrote, putting all his passion in the writing and being unrestrained in his comments.
The translator, in his speech said that he selected essays dealing with the social and religious themes as these brought to life a different Loyola from the one who is otherwise known.
He also felt that it was necessary for Goans living in this age to remember the intellectual giants of the past century, who have been forgotten today and whose works are gathering dust in the archives.
Dr Paulo Varella Gomes who welcomed the gathering said that though the Fundacao Oriente was in no way associated with the book, it gave them much pleasure in hosting the function for its release.
Monday, January 21, 2008
NOVI ANKRI
"NOVI ANKRI": A book comprising of Konkani poems in Devnagri and Roman Script
by Fr Lino de Sa, was released at the Holy Spirit Institute Hall in Margao
by auxiliary bishop Filipe Neri Ferrao recently.
The cost of the book is Rs.40.
OTHER PUBLICATIONS:
Goavapuri's
Edited by Manohar Shetty
Short Story Special, dated April-June 2000. Goan short stories which have a pristine quality as cool as spindrift in the face.
Traveller's Trail: Encapsulates the observations and perceptions of travellers and chroniclers from the 16th to the 19th centuries--Maurice Collis, Fr Pierre du Jarric. Dutchman John Huyghen Van Lischoten, Pietra Della Valle, Francois Pyrard, Fr Monserrate, Jean Baptiste Tavernier, Richard F Burton, Denis Louis Cottineau de Kloguen and Goa's Jose Nicolau da Fonseca.
Eat Sensibly, Live Healthy
Rohini Cardozo
Pp.150 2000 Rs.150.
An interesting as well as essential book on nutrition. What's interesting is that the book containing more than 150 pages of well written and relevant matter lays particular emphasis on Goans and their changing food habits.
SPOKEN KONKANI
Edward de Lima
Pp.53 (2001), Rs.100
Publisher: Vikram Publications, Porvorim.
Proclaimers of God’s Kingdom: From Goa to LisboaFr Nascimento Jose Mascarenhas
A book listing the valuable work of Goan Catholic priests, who had laboured in Portugal over the past several decades. ".
Matrimonial Regimes and Inventory
Mario Bruto da Costa.
Glimpses of My Bank
Dr Jose de Souza
THE GRASS IS GREEN IN GOA
A book under the captioned was published by the Goa Football Association (GFA). The GFA volume claims that "Football was brought to Goa in 1883 by Rev Fr William Robert Lyons, who came to Siolim, in the Bardez taluka, from Udipi, to recover from health problems."
KONKANI-ENGLISH DICTIONARY
second volume of the Rajhauns Konkani-English illustrated dictionary..
UDELO SURIA
A handbook of Psalms and Bible teXT , prepared by the students and staff of Solfa Music School of Mapusa, was released by Bishop Evaristo Pinto, Auxiliary Bishop of Karachi.
"SUWADEEK" RECIPES: "Suwadeek", a book on traditional Goan recipes, written by Ms Kumudini Usgaoncar, will be released by Dr Manoharrai Sardessai at Hotel Cidade de Goa on May 26.
TONY MARTIN'S BOOK: The Deputy Director of Education, Diago D'Costa, was release a book-The Practical English Teacher-written by Tony Martin, on May 20 at 10.30 am at the Canacona Municipal Hall. Anthony M Barreto, who writes under the pen name Tony Martin, teaches English at SS Angle Higher Secondary School at Mashem in Canacona.
by Fr Lino de Sa, was released at the Holy Spirit Institute Hall in Margao
by auxiliary bishop Filipe Neri Ferrao recently.
The cost of the book is Rs.40.
OTHER PUBLICATIONS:
Goavapuri's
Edited by Manohar Shetty
Short Story Special, dated April-June 2000. Goan short stories which have a pristine quality as cool as spindrift in the face.
Traveller's Trail: Encapsulates the observations and perceptions of travellers and chroniclers from the 16th to the 19th centuries--Maurice Collis, Fr Pierre du Jarric. Dutchman John Huyghen Van Lischoten, Pietra Della Valle, Francois Pyrard, Fr Monserrate, Jean Baptiste Tavernier, Richard F Burton, Denis Louis Cottineau de Kloguen and Goa's Jose Nicolau da Fonseca.
Eat Sensibly, Live Healthy
Rohini Cardozo
Pp.150 2000 Rs.150.
An interesting as well as essential book on nutrition. What's interesting is that the book containing more than 150 pages of well written and relevant matter lays particular emphasis on Goans and their changing food habits.
SPOKEN KONKANI
Edward de Lima
Pp.53 (2001), Rs.100
Publisher: Vikram Publications, Porvorim.
Proclaimers of God’s Kingdom: From Goa to LisboaFr Nascimento Jose Mascarenhas
A book listing the valuable work of Goan Catholic priests, who had laboured in Portugal over the past several decades. ".
Matrimonial Regimes and Inventory
Mario Bruto da Costa.
Glimpses of My Bank
Dr Jose de Souza
THE GRASS IS GREEN IN GOA
A book under the captioned was published by the Goa Football Association (GFA). The GFA volume claims that "Football was brought to Goa in 1883 by Rev Fr William Robert Lyons, who came to Siolim, in the Bardez taluka, from Udipi, to recover from health problems."
KONKANI-ENGLISH DICTIONARY
second volume of the Rajhauns Konkani-English illustrated dictionary..
UDELO SURIA
A handbook of Psalms and Bible teXT , prepared by the students and staff of Solfa Music School of Mapusa, was released by Bishop Evaristo Pinto, Auxiliary Bishop of Karachi.
"SUWADEEK" RECIPES: "Suwadeek", a book on traditional Goan recipes, written by Ms Kumudini Usgaoncar, will be released by Dr Manoharrai Sardessai at Hotel Cidade de Goa on May 26.
TONY MARTIN'S BOOK: The Deputy Director of Education, Diago D'Costa, was release a book-The Practical English Teacher-written by Tony Martin, on May 20 at 10.30 am at the Canacona Municipal Hall. Anthony M Barreto, who writes under the pen name Tony Martin, teaches English at SS Angle Higher Secondary School at Mashem in Canacona.
Subscribe to:
Posts (Atom)
