Thursday, July 23, 2009

CONDOLENCES - JOE FERNANDES (COLVA/KUWAIT)


CONDOLENCES - JOE FERNANDES (COLVA/KUWAIT)

I, Fidelis Fernandes from Colva, along with my wife and children, express my deep regret over the sudden and shocking death of our friend and colleague,
Joe Fernandes on 22 July 2009 at Mangalore while undergoing a bypass surgery.


Joe Fernandes and myself shared best of moments during many of our activities for the cause of Goa, Goan community, cultural and sporting programmes and also during the fund collection campaign for the construction of Colva Church Hall in Goa. Joe Fernandes was sincere and dedicated in his decisions to help social and charitable causes especially for the causes of Colva villagers in Kuwait and in Goa since a long time now.

In his sudden death we lost a good colleague and a friend, Goan community lost a dedicated lover of Goan causes, sports world lost a great sports lover especially the soccer, and Colvakars in Kuwait and in Goa lost one of the strong activists.


May his soul Rest In Peace and may the Heavenly God give courage to his wife and both the daughters to bear this colossal loss.




FIDELIS FERNANDES & FLY
KUWAIT
Email: fidelis_4@hotmail.com

Friday, April 10, 2009

Mog Mogan Vaddta


Mog Mogan Vaddta

Udka vinnem doriak mol na, uzvadda vinnem suriak valor na, fulam vinnem zhaddak suropai na toxench moga vinnem mon'xak orth na. Mog korunk ani mog gheunk hantunuch mon'xachi sopurnn khoxalkai asa, ani hich khoxalkai onnbhovunk monis axeta. Mog mhollear pon’ttentlem tel, zache vorvim pon’tti zollti ani uzvaddit urta. Mog mhollear mukhel chavi, zache vorvim sogllim khoxalkayechim daram ugtim zatat. Mog korunk (create) zaina, punn to apunnuch zata. Fulam apunn zaun fulunk zai, tednach tachi sobitai chodd vell togta. Punn amchea hatamni fuloilolea fulachi sobitai rokddich bavta. Dusrea utramni, mog konnacheanuch vikto gheunk zaina, punn to fukott mellta. Ani fukott mell'lolo mog khoro mog. Punn mog hea utracho veglloch somoz apnnailolo amkam dixtti poddta. Mogachea nanvan, mogacho fog ani fogacho bhog zal'lo dixtti poddta. Punn khorea mogacho orth kitem?
Tuvem tujea jivitant kednam mog kela? Oxem konnak vicharit zalear, 'na' oso zobab amkam melltolo. Mog hem utor aikoloearuch, amchim tornnatim chedde-cheddvam modlo mog mhonn somzotat. Mog mhollear ek khor bhavna, zache vorvim tujem kalliz, dusrea kallzak bhett'ta. Mogachi kholai somdira itli khol, tacho thav amchean gheunk zaina, punn to fokot onnbhovunk zata.Udok mon'xak jiv dita ani jiv kaddta, toso mog mon'xak jiv dita ani jiv kaddta. Mog nasloleak mog dilo zalear, taka jiyeupacho novo orth mellta punn, mogan jiyetoleacho mog sanddlo zalear, taka anik jiyeupachi koslich umed aschi na. Zonn ekleak mogi asta, magir tea mogiachem rup khoinchem-i asum. Cheddeak-cheddvachem, ixttak ixttachem, avoi-bapaik bhurgeanchem, bhavnanchem, bhurgeank xemai-xepaichem vo avoi-bapaichem, adi. Oso mogiacho veg-vegllo somoz asa. He nodrentlean ami soglim mogianch.
‘I LOVE YOU’, hanv tuzo mog kortam him utram aiz sovai zaleant. Konn kannak-ui mhonnta ani fottoita. Him utram cheddvachea kallzant rig korunk ek 'password' koxem zalam. Hea utrantlo orth kitlo moladik to aichea mog kornnaramni somzun, vaprunk zai. “Mog mogan vaddta” hem sot. Karonn aidonantlem udok vaddounk udkachi goroz, punn anik kitem-i ghalun udok vaddounk chintlem zalear, udkachi nitollsann vetoli. Toxench mog, mog diunuch vaddounk zai. Ragan-krodhan mog vaddona punn mogachi nitollsann vochun mogacho thoinch xevott zata.
Fattich amchea vorgantlea folkeacher (board), “love is blind” him utram vachun mhojem mon chintnamni ghuspolem. Tench vachun mhozo ek sangati oxem udgarlo, “love is blind” mhonnttat ani 'blindly’ kazar zatat.” Oi, mog kudd'ddo ani kudd'ddeaponnanuch kazar zavop mhollear, khorea mogacho xevott. Karonn, mog zata tednam khoincheach ani koslech vostuchi vo gunnanchi allabondi asona, punn don-ui mon’xam eka-mekachea gunnank soddun, ogunnak kudd'ddim zatat. Zaite pavtti oxi got zal'li amkam mell'lea astoli ki, nhovro kallo vo boro dispi nhoi, punn vokol gori-pitt ani rupan bhangar. Hanche modem itli ontor ason-ui tim koxim mogant poddunk xoktat? Hoch proxn magir amkam suttavo zaina. Magir ho proxn vokol-nhovreakuch vicharlear, tanche-i lagim ghoddie tuka zap diunk zaunchem na, karonn ho zaun asa mogacho jadu, to konnakuch somzona, punn dogaincheanuch to onnbhovunk zata. Mhojea onnbhova pormannem, monis kitlo-i sobit vo sundor diso, tacho mog ani tachi avodd tachea bhitorlea kallzacheruch adarloli asta.
Aichea somazant amkam zaite mog korpi bhett'tat punn mogall kallzache thoddech astat. Mog korop ani mogall zavop hem vegllem. Mon'xak ghoddie mog zait, punn ho mog koso dakoll korpacho hachi zannvikai nasot zalear, koslo faido? Jivitant mogall zaun mog jikhun ghevop hantum vegllich umed asta.

Roman Rodrigues

Konknni tiatrachi Akademi sthapli


Mog Mogan Vaddta

Udka vinnem doriak mol na, uzvadda vinnem suriak valor na, fulam vinnem zhaddak suropai na toxench moga vinnem mon'xak orth na. Mog korunk ani mog gheunk hantunuch mon'xachi sopurnn khoxalkai asa, ani hich khoxalkai onnbhovunk monis axeta. Mog mhollear pon’ttentlem tel, zache vorvim pon’tti zollti ani uzvaddit urta. Mog mhollear mukhel chavi, zache vorvim sogllim khoxalkayechim daram ugtim zatat. Mog korunk (create) zaina, punn to apunnuch zata. Fulam apunn zaun fulunk zai, tednach tachi sobitai chodd vell togta. Punn amchea hatamni fuloilolea fulachi sobitai rokddich bavta. Dusrea utramni, mog konnacheanuch vikto gheunk zaina, punn to fukott mellta. Ani fukott mell'lolo mog khoro mog. Punn mog hea utracho veglloch somoz apnnailolo amkam dixtti poddta. Mogachea nanvan, mogacho fog ani fogacho bhog zal'lo dixtti poddta. Punn khorea mogacho orth kitem?
Tuvem tujea jivitant kednam mog kela? Oxem konnak vicharit zalear, 'na' oso zobab amkam melltolo. Mog hem utor aikoloearuch, amchim tornnatim chedde-cheddvam modlo mog mhonn somzotat. Mog mhollear ek khor bhavna, zache vorvim tujem kalliz, dusrea kallzak bhett'ta. Mogachi kholai somdira itli khol, tacho thav amchean gheunk zaina, punn to fokot onnbhovunk zata.Udok mon'xak jiv dita ani jiv kaddta, toso mog mon'xak jiv dita ani jiv kaddta. Mog nasloleak mog dilo zalear, taka jiyeupacho novo orth mellta punn, mogan jiyetoleacho mog sanddlo zalear, taka anik jiyeupachi koslich umed aschi na. Zonn ekleak mogi asta, magir tea mogiachem rup khoinchem-i asum. Cheddeak-cheddvachem, ixttak ixttachem, avoi-bapaik bhurgeanchem, bhavnanchem, bhurgeank xemai-xepaichem vo avoi-bapaichem, adi. Oso mogiacho veg-vegllo somoz asa. He nodrentlean ami soglim mogianch.
‘I LOVE YOU’, hanv tuzo mog kortam him utram aiz sovai zaleant. Konn kannak-ui mhonnta ani fottoita. Him utram cheddvachea kallzant rig korunk ek 'password' koxem zalam. Hea utrantlo orth kitlo moladik to aichea mog kornnaramni somzun, vaprunk zai. “Mog mogan vaddta” hem sot. Karonn aidonantlem udok vaddounk udkachi goroz, punn anik kitem-i ghalun udok vaddounk chintlem zalear, udkachi nitollsann vetoli. Toxench mog, mog diunuch vaddounk zai. Ragan-krodhan mog vaddona punn mogachi nitollsann vochun mogacho thoinch xevott zata.
Fattich amchea vorgantlea folkeacher (board), “love is blind” him utram vachun mhojem mon chintnamni ghuspolem. Tench vachun mhozo ek sangati oxem udgarlo, “love is blind” mhonnttat ani 'blindly’ kazar zatat.” Oi, mog kudd'ddo ani kudd'ddeaponnanuch kazar zavop mhollear, khorea mogacho xevott. Karonn, mog zata tednam khoincheach ani koslech vostuchi vo gunnanchi allabondi asona, punn don-ui mon’xam eka-mekachea gunnank soddun, ogunnak kudd'ddim zatat. Zaite pavtti oxi got zal'li amkam mell'lea astoli ki, nhovro kallo vo boro dispi nhoi, punn vokol gori-pitt ani rupan bhangar. Hanche modem itli ontor ason-ui tim koxim mogant poddunk xoktat? Hoch proxn magir amkam suttavo zaina. Magir ho proxn vokol-nhovreakuch vicharlear, tanche-i lagim ghoddie tuka zap diunk zaunchem na, karonn ho zaun asa mogacho jadu, to konnakuch somzona, punn dogaincheanuch to onnbhovunk zata. Mhojea onnbhova pormannem, monis kitlo-i sobit vo sundor diso, tacho mog ani tachi avodd tachea bhitorlea kallzacheruch adarloli asta.
Aichea somazant amkam zaite mog korpi bhett'tat punn mogall kallzache thoddech astat. Mog korop ani mogall zavop hem vegllem. Mon'xak ghoddie mog zait, punn ho mog koso dakoll korpacho hachi zannvikai nasot zalear, koslo faido? Jivitant mogall zaun mog jikhun ghevop hantum vegllich umed asta.

Roman Rodrigues



_________________________________

Konknni tiatrachi Akademi sthapli

Gõykaranchi khup kallachi ievzonn Tiatr Akademi sthapunk asli ti xekim atam purai zali. Atam he Akademi udexim 117 vorsanchea tiatrachea vavrak mhotv vaddtolem ani tiatracho-i dorzo voir sortolo, oxi opekxa zalea. Konknni tiatranchim boroupam xudh ritin zaunchim mhonn amkam dista. Adle tiatrist apnnak somzota ani upkarta toxem tiatrachem boroup kortale. Tiatrachim sogllim boroupam - Romi vo devonagori zaum, promann ritin asunk he Akademichea vavurpeamni vavurchi goroz asa. Na tor bexttench nanvam purtench kam’ kelem ani aplem sadoilem mhonnlear Akademicho vavr nirfoll zaunk favona. Amcho fanki tiatrist Tomazinho Cardozo baban hacher chotrayen lokx diunchem. Osli Akademi ghoddun haddpachi tachich ievzonn oxem hanv somzotam. Tachea fuddariponna khal Akademicho vavr nettan fuddem vetolo, ani Gõycho tiatr unchlea dorjear pavtolo mhonn axa ballgitam.

Jeremias Furtado
Sangolda



Gõykaramni montri-amdaranchea
zallant poddchem nhoi


Zaite pavtti Gõykaranchea susegadponnacho faido kaddun amchea Gõykarank amdaramni zaum montreamni fottoileat, na zalear fottoupachim kamam korun kaddleant. Atam Gõykaramni sadur ravpacho vell aila. Lokacheo svato ani ghoram vikunk fuslaileant. Karonn, Mumboiche ani Dil’liche bildor Gõyant yeun ordea molan svato ani dongor xetam gheun apunn girest zaun gele. Bhailea lokak haddun Gõyant bhorlo. Gõy atam sarkench padd zalem mhonnlear mhoji fott zaunchina. Europacho ani sonvsarantlea onek desancho lok Gõychea nisorgachi sobitai polleunk ani jivak sukh somadhan bhogunk ietalo; punn atam Gõyant nisorguch disti poddona, bogor imaroti-imaroti distat mhonn adim Gõyant ietale te Europi lok sangun dukhi zatat. Gõyant jeo imaroti bandleat teo togpacheo nhoi, tancheo bandavolleo pollelear bhirantuch ieta. Bhroxttachar tantum misoll zala; na tor tea imarotincho bhesuch amkam xiddkaunnechem chitr dakoita.

Joseph Carvalho, Mumbai



Mandovi nodint kitle kasino?

Fattlea satolleant tumi V.Ixtt-achea poilea panar Mandovi Nodint kitle kasino mathallea khal ek khobor diun vichar kela. To vichar boro asa. Mhojea-i monant tosloch vichar ietalo. Gõychea lokan itlo virodh kela ani kasinocher khorayen boroilam astana-i amchea sorkaran panch kasino botti haddloleo ani atam sovi ubi kelea mhonntoch hem bezababdarechem kam’ nhoi, tor anik kitem mhonnchem? Nokreo zai mhonn koslo-i udyog suru korum ieta zalear borem zalem. Hea udyogam vorvim Gõyant boreponn ietolem tea poros vaitt chodd ietolem mhonn sangtat. Tea xivai, Ponnjeche Mhanogorpalikeche kocherint-ui goddbodd zalo mhonn ami aikolam. Gõykarank xantin jiyeupak hea fuddem mellchem na kai dista. Sorkar lokak naka asloleo vostu kiteak mhonn haddta tench somzona. Dekun Mukhel Montri Digambar Kamatan hacher bariksannen lokx ghalchem ani aplim panvlam ubarchim mhonn amchi vinonti.

Jerry Fernandes
Vasku




Dhargal `sports City-k lokacho virod

Peddnem talukentlea Dhargal ganvant ‘Sports City’ vo khellam moidan komplex bandpachi ievzonn cholta taka thoinchea lokacho boroch virodh zala. Kiteak, osle motte- motte komplex bandun ganvchea lokak faido chodd zaupacho na; faido zatolo to amchea vhodd-vhodd babank. Tanchim borim bolsam bhortolim. Soglea zageancher oslich got zalea tem ami pollelam. Hangasor-ui kainch vegllem zaunchem na. Montreancho ani amdarancho adar gheun dusre vhoddle monis apli girestkai vaddoitat. Dhargalcho lok aplim xetam kamais korun jiyetalo ani aplem udarposonn kortalo. Atam hea xetanche zomnicher khellam moidanam ani komplexam bandun thoinchea lokak odikuch durboll kortole. Dekun hea lokan he ievzonnek virodh kela. Punn hi ievzonn fattim kaddtit vo ti aple podven fuddem vhortitxem dista. Karonn, podveche monis sorkarak haloitat ani aplem kam’ korun kaddtat. Durbollanchi doya korpachem mon atam kiteak bigoddlam vo durbollanchea nanvan aslolech odik girest zaunk kiteak vavurtat?

Sachin Pednekar, Peddnem

Vachpi Boroitat - V-Ixtt

Vachpi Boroitat

Ram Sena vixim
chotrai dhorchi
Gõychea sorkaran Ram Senacher bondi ghalea mhonn soglleank borem dislem. Punn itleanuch ogem ravlear upkarchem na. Kiteak, tacho fuddari Pramod Muthalik apli tozvit korun fattlea darantlean bhitor sorpache proyotn kortoloch. Amche thodde monis aiz ek, faleam dusrem korpache asat. Te rokddech bhultat ani magir fostat. Adim oxech fosleat. Amcho Ghor Montri Ravi Naikan dhorlea ti vatt bori asa. Kortat tem kam’ promannikponnan kelear folladik zata, na tor tacho porinnam’ veglloch zaunk pavta. Dusri gozal, montreamni ani amdaramni aiz ek, faleam aplea faideachem polleun kortat tem matr vaitt, lokak fottoupachim kamam korchim nhoi. Toxem korun Gõychem zaitench padd zait veta. Hache vixim Gõykaramni chotrai dhorchi.
Pedro Fernandes,Verna

Sudaropachea nanvan
fuddarachem nisonnton

Gõyant sudarop korchea nanvan zaiteoch ievzonneo voir sortat. Sorkaracho Regional Plan gorje bhailo, to Gõychea sudaropacho nhoi mhonn soglleankuch dista. Gõy soimbanuch nisorgachem.Tachem sudarop korpachi gorozuch nam. Fokot nokream khatir karkhanneanchi chodd goroz. Atam sudarop korpachem kam’ cholta tem amchea faideachem nhoi, ponn nisonnton korpachem. Imaroteo bandun bhailea lokak haddun hangasor koslem sudarop zatolem? Bhailea lokak haddun Gõychi lokvosti vaddoitat; Gõykarank kainch faideachem zaina, ponn khup vaitt ieta ani ailam tem amchea dolleamni ami polletanv ani fuddarak ietolem tacher-ui amchi nodor veta. Ganvamni kochro vaddta, zomnintleam udok ibadd zata, sondasachea septik tenkanchem mhellem udok jirun bayom ibadd zaleo, hem vhoddantlem vhodd noxtt uprasta. tem atam konnak disona, punn fuddarak gomtolem. Mhargai vaddun veta, Gõykaranchem Gõykarponn nattak zata. Gõyantle zaite Gõykar bhailea ganvamni asat, punn tankam thoim zai toxem korunk mellona; hangasor bhailea lokak zai toxem korunk odik podvi mellta.
Basil Carvalho, Mhapsa

Lok Sobhecheo vinchnnuko

Thoddeach disamni Gõyant Lok Sobhecheo vinchnnuko zatoleo. Konnak vinchun kaddun Lok Sobhent dhaddcho ho ek motto proxn. Gõykaramni bhov chotrayen aplem mot ghalchem. Zaite zann amchea darancher ietole haka mot di, taka mot di mhonn sangtole. Zo monis desache Ghottnneche nem’ samballta ani sekular monacho, sekular chintpacho, dhormvad korina vo dhormvadachea monacho nhoi teach mon’xak vinchun kaddcho. Desant, ganvant rajyant duspotticho motbhed korina, lokachea borea khatir vavurta, zalear polleunk zai. Katolk Gonvlli-Bapamni mhotvachem margdorxon dilam tem monant dhorpachem ani tacher kholayen niyall korpacho. Tea margdorxona pormannem ami motam diunk vavurlear desak bore fuddari melltole. Ami vinchun kaddtanv vo motam ghaltanv tacheruch konn amdar vo khasdar nivddun ieta, mhonntoch boro vo vaitt ievpachi zababdari dor motdaracher tharloli asa. Hi zababdari ami fikirin pallum-ia.
John Serrao, Moddganv

Nennarponn

Saxttintle boliek neay diyai hea mhatallea khal S.M.Borges-an boroiloli chitt vachli. Dhormik borpavollint vaporloli boli ani xikxonnik mollar vaporloli boli hanchi Borges bab tullna korta tem polleun hansunk ailem. Kristi dhorm’ Gõyant Purtugezamni haddlo. Mhojea bhurgeponnar, Gõyche suttke adim, Gõyantlea igorzamni dhormik borpavoll Latin bhaxen asli. Ami Misak vetale punn padri kitem mhonnta ani ami kitem zabab ditanv tacho amkanch orth somzonaslo, kiteak ti soglli borpavoll Latin asli. Somzonasloli bhas asli torui xekddeamni vorsam amchea lokan Kristi dhorm’ rakhun dovorlo. Itlench nhoi, dis, mhoine ani vorsam sortat titli Kristi porza vaddot geli. Ek utor porian somzona tosli amchea dhormachi bhas mhunn lokan Kristi dhorm’ soddlona. Hachem karonn, khoinchea-i mon'xachim dhormik bhavnam bhaxecher, boliecher vo lipicher adarun asonant. Dhormik bhavnam fokot bhavarthacher adarun asta. Tea khatir dhormik borpavoll ani dusri borpavoll ekamekak sor korop mhonnche vhodd nennarponn!

Tomazinho Cardozo, Kandolle

Tuesday, February 10, 2009

V-Ixtt Potrachea Vachpi Boroitat


Vachpi Boriotat


Pri. Ubaldak Porbim
M. S; Halinch Pri. Ubaldo Fernandesan Liplolim/Sanddlolim Mannkam Motiam mhattalea khal ek pustika uzvaddailea, ti mhaka dhaddli mhonn hanv taka dhin’vaxi. V. Ixttar boroil’le he tache rosall ruchik lekh Te vachtam title pavtti anikui vachinuch distta. mhojeam natrank teo khobrô vachun hanv sangtam , tim-i vachtat. Supurlim boroupam khorim ponn khup ruchichim. Pri. Ubaldachim boroupam sodanch sadim sompim jivitak lagu zavpachim. Khorench tim mannkam motiam liplolim, to tim sodun kaddta ani amkam dita. Deva sorxim vhortat ani vachlea uprant “Shalom” monachi xanti mellta. Hea boroupamni Pri. Ubaldo dusreank poilo zago diunk xikoita, pixeponnantlean xanneponnak pavoita, ghetlolem dupett portem diun, borem jivit jiyeun, jivitant sogllem punzailolem hangach dovrun morunk xikoitat ponn morchea adim vachpi aponui mannkam motianch zatat. Kongeachem svong mon’xak xanneponnan jiyeunk xikoita. Devalagim ulounk ani magnnem korunk apoita. Monis mon’xak nakartat ponn Dev mon’xak vinchta. World Kopache fainalint Zinedine Zidane hanchi khobor kelea. Kitlo borea sobhavacho ani thondd toklecho khellgoddi to. Eke goddie bhitor taka ragacho zor choddta ani tokli marun Marco Materazzik zomnir apttita. Hoi futtbollacho kunvor eka khinna bhitor chiklant poddta. Varoulolem dudh portun bhorunk mellona. Mungllurchea 17 hokol-nhovreanchem logn jivitantleo pon’ttyeo pettoun kallzantli priti vanttunk apoita. Chak-chak porzollit choli Gitanjoli, zogzogtim nokhetram Rani Mukerjee ani Amitabh Bachchan “Black” cholchitrant porzolltat. Munnabhai (Sanjay Dutt) bondkhonnint ravun Dev apnnak rakhta mhonn Devak dhin’vasta. Devak ami vollkhonanv, ami doryant buddttanv tedna amkam dev zai. Pri. Ubaldo boroupant onnbhovlolem vhoddlem mannik. 1958 vorsa to Adari Sompadpi aslo Tachi likhnni bori dharechi. V. Ixttak 90 disanchi bondi ghali tedna khoddop koxem ubem ravun avhan dilem. Zoit V. Ixttachem zalem. Pri. Ubaldon anikui amkam liplolim sanddlolim mannkam motiam diunchim Pilar ietlom tedna bhettchem Pilarchea Faroh dadak sangun divior.

Domnic Lacerda..Utorda



Konknniche Romik Maneotai diunchi
M.S; Gõychi bhas Konknni Romi zanv Nagri loj uloita Konknni Rajbhas zaunchi mhunn Gõykar khub zhuzle ani xekim 1987 vorsa ‘Official Language Act’ lagu korun Devnagori Konknni Gõychi Rajbhas mhunn manun ghetli. Punn ‘Language Act’ pas kortana ‘sub-clause’ ghalo ani Moratti ji Konknni nhoi tika serkari vavrak vaprunk sotea dili. Hem koxem zaunchem? Tê suvater Romi lipintlean Konknni ghal'li zalear chodd borem aslem. Punn Konknnichi Romi lipi nakarun ani lipicho vegllochar korun sorkaran suttavo korunk zaina toslo proxn Gõykaram mukhar dovorla. Hakach lagon aiz lipicho vad cholta ani Gõykaram modem don monancho vegllochar (difference of opinion) zata. Zalear, Gõykarank doxim korunk konnem uzo lailo?

Ayres Sequeira, Salvador do Mundo



Xetamni kharonnim udok gheunchem nhoi
M.S; Amche modem thodde monis asat, te gimachea disamni nistem marunk zai mhonn manxechim daram ugddun nodichem kharem udok xetamni ghetat. Hem kortub borench vaitt. Oxem korun kharonnean lokachim xetam padd zatat ani pikavoll zaina. Hem monant dhorchem. Xetam vompinant tankam nistem posunk xetam bhaddeak ditat. Batim ganvant hea disamni oslo proxn uprasla, zaitea lokan virodh kela. Pavnni kortolea odhikareamni xetkareanche tras polleunche, kharonneant biddoilolim xetank pik zaina, mhonntoch lokak khup luskonn zata. Oxench zaitea ganvamni ghoddta. Odhikareamni apnnak podvi asa mhonn apnnak zai toxem korunk favona, soglleanchem boreponn pollevnk zai. Apnnak borem takach borem kelear upkarona. Somazachea boreak poddtoleo ievzonno fuddem vhorunk favo.

Joaquim Rebello, Ponnje



Pilar nakear‘island’ gorjechem
M.S; Kitlech pavtti kitlea zannamni Pilarchea tiskear `island’ vo ek ‘circle’ bandpachi goroz mhonn suchoilam, punn azun porian konnench kanar dhorunk na. St. Andrechea Motdarsonghachea adlea amdarak porian sanglolem asa, punn kiteakuch upkarunk na. Atancho tornnato Amdar Francisco Silveira tori hi suchovnni mandun gheit zalear borem asa. Tacheanuch hem kam’ korun dakoum ieta. Na tor tem kam’ kednach zaitxem na. Zaite pavtti tea zagear obsoeg zaleat. Ek pavtt Nuvemcho ek tornnato mornnak sampoddla. Disandis ttrefik vaddot asa. Dusrem mhonnlear, thoimsor bos-stendd tharavpak zai. Tisrem, Agxe bazarant motoram, motor-saikoli rostear dovrun lok bazarant zaum posreancher vetat, tem-i mona korunk zai. Hem kam’ Francis Silveira babacheanuch korunk zatolem mhonn somzotat. Treffik cholonk thoim chodd kottin zata. Osleo somazacheo oddchonneo hea kallar rokddeoch suttaveo kelear borem.

Patrick Fernandes, Ponnje


Elvis bab boro karbhari
M.S; Gõyant zaite sorkari odhikari ani karbhari yeun gele.Hantle choddxe Gõyam bhaile, zalear bhov thodde Gõykar asle. Fattlea 20 vorsanchea kallant zaite Gõykar unchlea ud’dean-cher nemle, hem pollevn zaitea Gõykarank borem dislem. Hea odhikaream modem Elvis Gomes Gõychea Turizm Khatea-cho ani Turizm Vikas Mha-mondollacho Direktor asa. To aplea kamak poilo- voilo zago dita. To ek adorx ani promannik, vellachem mhotv samballpi. Aplea vavraddeank koxe vagounche ani aple koche-rintlem kam’ koxem korun gheunchem tem bes-borem taka somzota. Gõy-chea daizachem mhotv to rakhunk vavurta. Gõychi sonvskrutik porompora samballun Gõy bhailea desamni fanki korunk tachem mon. Turizmacho prochar korunk to vavurta. Gõychea Sorkari Khateamni oslea odhikareanchi goroz.

Alvaro Gomes,
Ban’navle.

Vachpi Boroitat

Mha Gonvlli-Bapacho Sondex
M.S; Agostache 17ver Niti ani Xanti khatir amchea Mha Gonvlli-Bapan dil’lo sondex justuch vellar amkam vachunk mell’lo. Osle sondex V.Ixtt-ar dilear Gõychea toxench bhailea-i chodd lokak vachunk mellta. V.Ixtt hem satollem Pilar thavn uzvadda ieta mhonn tem Pilarchench oxem chintunk favona. Tem potr Gõyche Arkidiosezintlem Katolk potr, tacher zaiteô Katolk khobrô ietat, jeo amkam dusrea disalleancher mellonant. Konknni vachtoleam khatir amchea Mha Gonvlli-Bap Filipe Neri Ferrao-n aplo sondex dita tednam Konknnintuch boroun V.Ixtt potrar dilear chodd borem zatolem. Hi amchi vinonti tumi tanche mukhar manddchi. Tachi Gonvlliki Chitt Pastoral Letter don-ui bhasamni vachun mell’li mhunn tankam ami upkari. Osli xikovnn vachun amchi axa. Tumkam-i xabaski.
Fatima Fernandes,
Narva

Purtugez kaide bhaxantor korche
M.S; Fattle pavtti V.Ixtt-acher V. Mirandan boroun Purtugez kaide Konknnin-tlean ani Inglezintlean bhaxantor korche mhunn suchoilam te suchovnnek mhozo tenko. Khorench loka-chea bhattanche ani ghoranche kaide Purtu-gezin aslolean atan-chea lokak ani advogadank porian kottin zata. Dekhun amchea sorkaran hacher lokx ghalunk zai ani te kaide bhaxantor korunk upai gheunkuch zai. Dusri gozal mhonnlear, Registo Civilan vo Sub Registrar Ofisantle daklleanchim pustokam sarkim pinzun geleant ani lokachim zolmachim zaum mornnachim sertidanvam kaddtolo zalear borench kottin zata. Odhikari lokak aiz ie, faleam ie kortat. Tea bhair pustokanchi manddavoll sarki na oxem mhonnlear fott zaunchi na. Hacher-ui Mukhel Montri Kamat baban fikir ghetlear borem. Gõyant Purtugez zanno aslole adle Advogad ani Zuiz-ui asat tannim hem kam’ kelear tancho vavr ek monument koso urtolo.
Sebastiao Vaz,
Goa Velha.

Bharotan Bindra sarke anik-ui ‘shooter’ toyar korche
M.S; Abhinav Bindra Beijing xarantlea Olympik khellant boroch porzoll’lo ani Bharotak tannem Bhangrachi Medal zoddun ghetli mhunn Bharot des khoxal zalo. Sorkar kitlo murgottlo, Raxttrpoti Xmti. Pratibha Patel xamaim natvak poxeta te porim Bindra babak opurbayen vengoilo ani poxelo tem soglleamni pollelem. Itlench kelear puro zaina. Ekleanuch ekuch pavtt bhangra medal ghevn nanv zoddlem ani magir dusri Olympik zaisor jhemen bhormeunk upkarona. Atam thavn Abhinav Bindra porim anik-ui khellgoddi Bharotan toyar korche. Tankam favo tem ut’tejon diunchem. Jevnna-khannachi pora-mos korchi. Tednach desak bore mozbut khellgoddi melltole.
Anthony Fernandes,
Kuddka.

Bosi-mandd ibadd zaleat
M.S; Gõyant zaitea svatancher bosi-mandd sarkech ibadd zaleat ani bosi manddavelean bhair sortana doriant lharancher halta-dholta koxem dista. Ponnjecho bosi-manddar khonni poddleat ani udok bhorta. Kadamba Mha-mondollan hacher lokx ghalunk zai. Durusti kortana promannikponnan kam’ korunk gorjechem. Pro-mannikponn naslear khoinchich vost sarki zaitxi na. Ani zali-i zalear ti togpachi na. Adlea kallar amchea Kunnbi ani Gauddi somazachea vavraddeamni kel’lo vavr ani bandavolleo azun tanchea koxttamni kel’lea vavrachi govai ditat. Ho lok tednam duddvanche axek nhoi, punn aplea vavrachea vhoddponna ani obhimana khatir kortale. Oslem jivit atanchea vavraddeam modem disti poddona. Dusreacho vavr kortat to togpa sarko zaunk zai. Hem korunk promannikponn aspachi goroz. Atancho vavr aiz kelo faleam ibadd zalo. Bandkamam choltat, kitlo belos cholta, favo toslo ‘material’ vaprinant, favo titlea mapan vostu ghalinant. Odhikareamni hem polleupachem.
Luis Fernandes,
Karambole.

Tumchea borovpeank xabaski
M.S; V.Ixtt potracher adinch thavn zannvayeche ani bore borovpi aplim borovpam boroun amkam zaiti zannvai ditat mhonn ami tankam xabaski diunk favoch. Tomazinho Cardoz, Felix Cruz, Bonaventure D’Pietro, Nevel Gracias, Ave Maria, Almir de Souza ani Pio Esteves hanchim borovpam amkam bhovch bore lagtat. Tanchim boroupam ruchik ani zannvai ditat toslim astat. Punn zaito temp zalo Pri. Almir de Souza-n aplim borovpam kiteak bond keleant? To Gõyant na? Tannem lhan-lhan kitlinch pustokam chhapun amkam dileant, tor atam tachim borovpam Ixtt potracher kiteak ienant, tim vachunk mellonant ani kitem unnem zal’le porim amkam dista. Adle amche fanki borovpi Pri. Moren de Souza, Pri. Antonio Pereira, Pri. Antonio Souza ani Pri. Nicolau Pereira babdde sorle ani amkam vachpeank durboll korun gele. Dr. Bicaji Ganecar asa tannem voizki mollar boroilear khup faideachem zata. Borovpi asat tannim ani novea borovpeamni fuddem sorun Konknnint borovnk xikchem mhunn magnni.
Noel de Souza,
Aldona.

Gõycho sorkar halta ki haloitat?
M.S; Gõycho sorkar halta-dholta ki haloitat- dholoitat mhunn hea disamni khobro choltat. Khorem fott tem mhaka khobor na. Punn jem kitem rup amkam disun ieta tache pormannem dubav koso lagta. Panch vorsancho kall tor bhoromsor sorkar sodrer dovrunk zaina zalear amchem anik vhoddponn koslem? Zal’lea panch vorsank oslich got amchea rajkoronnant cholta; lok atam vittela. Hem fokot zata tem girestkayek lagun. Amche amdar ani montri fokot girst zaunk axetat, tankam porjechi seva lagona. Zo monis lokachi seva korta to tankam naka zata, promannikponnan choltole monis aslear heram amdarank ani montreank addkholl zata. Dekhun borea mon’xank kaddun uddovpak nettan choltat. Gõyant veta thoim bhroxttachar disti poddta. Je meren bhroxttachar ani girestkayechi axa vosta te meren nagrikank bore-ponn melloxem na.
J. Mascarenhas,
Kudd’ttore.

Rosto ibaddla
M. S; Fatordda thavn Moddganv vetolo rosto boroch ibadd zala ani khonnkullam poddleant. Lagu zatolea odhika-reamni bhov korun Bhovxik Bandkam’ Khatean vavr choltana zababdaren polleunchem.
Lucas Dias,
Fatorda

Monday, February 2, 2009

Devnogri lekh konn vachta?

Vachpi Boroitat

Rosteancher 85% obsoeg vaddleat
M.S; Gõyant hea vorsa rosteancher zaleat team obsoegam modem 85% obsoeg vegan choloitat taka lagun zaleat mhonn sangtat. Rosteancher tor pulis asta, torui astana amche tornnate apleo motor-saikoleo ani motoram chodd rosten choloitat, rostear konn cholun vetoleachi te porva korinant. Raxttrik margancher nettan choloitat toxem voltancher pavtoch kitem kortat mhonn tankanch khobor asona. Rostin gaddio choloitoleancher pulisen chotrai dhorunk chodd goroz asa. Ttrefikeche kaide nokot tankam cholovpachem lisens divnk favona. Zaite pavtti kumparponnam korun cholovpachim lisensam ghetat ani magir lhan bhurge porian motoram choloitat. Zalear obsoeg zainastana koxe urtole?
Edward Fernandes, Mhapxem.

Zimbabwentlea loka vixim kalliz oddta
M.S; V.Ixtt-achea fatllea ankachea poilea panar tumi Zimbabwechea desantlo durboll lok jevonn na zavn sukem xenn aplea jevnnant misoll korun khata tem aikun kalliz amchem churchurlem. Osli poristhiti Saiba dusmanank legun nirmum naka mhonn tonddantlim utram bhair sorlim. Amche dolle pavtat, punn hat pavonant. Devanuch tanchi doya korchi. Caritas Sonvsthek amche dhin’vas. Hi sonvstha Gõyant-ui zaito moladik vavr korta to ami pollela. Pri. Valerian Vaz-achea fuddariponna khal Gõyant hi sonvstha somajik vavr Pornneam Gõyant Kendrant choloita. Zimbabwechea Raxttrpotiche ani her fuddareanche dolle ugte zavn lokachi konixttai pois korunk vavurlear puro. Ekvottit Raxttramni tancher upai ghevnk Devan nirmichem mhonn amchi vinonti.
Maria Fernandes, Navele

Freddy Barbozak xrod’dhanjoli
M.S; Mungllurcho Charles Freddy Barboza Konknni Tiatr machievelo gavpi ani kolakar Dezembrache 28ver Mumboi ontorlo. Taka tiatrachea mollar Freddy Barboza nanvan vollkhotale. Tachea mornnan Konknni machiek ani tachea ixttank vhodd dukh zalem. Raia ganvchea Benedicta Fernandesa kodde kazar zal’lo. Tannem 1955 vorsa 10 Konknni tiatr borovn Mumbointlea mukhel tiatrachea ghoramni machier haddleat. ‘All India Radio’-cher to Konknni kantaram gaitalo. Toxench tannem Jacinto Vaz, Prem Kumar, C. Alvares hanchea tiatramni bhumika keleat. Poilech pavtt 1960 vorsa `Fuddar’ tiatr Gõyant dakoilo. ‘Amchem Noxib,’ ‘Nirmonn,’ ‘Boglantt’ toxench don telefilmamni ‘Faxi Mogachi’ ani ‘Suttka’ hantum tannem kolevont bhumika keleat. Tache vorvim khup tornnate Gulfa desamni nokreank pavleat. Devan Freddyk sorgar sasnnachem sukh favo korum.
Alfonso Bond Braganza, Mhapxem.

Devnogri lekh konn vachta?
M.S; Fattlea don ankancher devnogrint boroil’le lekh tumi ‘V.Ixtt’-acher uzvaddaileat, te mhoje sarkea devnagri zanno aslole vachtole, punn kitle zann asat tem mat sangunk hanv xokonam. Hanvem tumkam fon kelo tednam Bradar Mirandan mhaka zap dili, tednam hanvem taka hoch proxn vicharlo, Tannem mhaka sanglem atam iskolamni bhurgim devnagri xiktat ani tim devnagrintlean borim vachtat. Hem sangtana tannench fuddem mhonnlem: Atanchim bhurgim iskolant devnagri xiktat, punn uprant tim devnagri kitlixi vachtat tem sangunk matr dubavachem. Khorench, amcheach ghorant hanvem bhurgeank ‘V.Ixtt’-acher ailolo lekh vach mhonn sanglem tednam tannim potr ghetlem ani ek-don laini vachun potr mezar uddovn gelim. Hantum kitem mhonnchem? Potracho zago ibadd. Eka vellar ‘V. Ixtt’-an devnagrint lekh uzvaddail’le mhonnpak matr upkarot. Toch lekh Romint boroilear chodd vachpi vachtole asle. ‘V.Ixtt’ potr chodd zannto lok vachta mhonn monant dhorchem.
Caetano Mascarenhas, Aldona.

Boballa add satollem
Gõyche Mumboi Unchle Nitisobhechea margdorxona pormannem Ut’tor Gõyant `Noise Pollution’ Somiti ghoddun haddlole Nagrik Somiticho hanv vangddi. Kalangutt-Baga dorya kinarevelea vattarant songitacho boball zata mhonn odhikareank kolloilem, punn odhikareamni aple kan bhere kele. Pulisek tokrar keloleachem ghor kaim tovnaxeamni fatrailem. Hanv azun-ui hea boballachea produxonna (pollution) add zhuztam, punn koslench boreponn mellunk na.
Floriano Lobo, Moira

Gõycho sorkar halta ki haloitat?

Vachpi Boroitat

Mha Gonvlli-Bapacho Sondex
M.S; Agostache 17ver Niti ani Xanti khatir amchea Mha Gonvlli-Bapan dil’lo sondex justuch vellar amkam vachunk mell’lo. Osle sondex V.Ixtt-ar dilear Gõychea toxench bhailea-i chodd lokak vachunk mellta. V.Ixtt hem satollem Pilar thavn uzvadda ieta mhonn tem Pilarchench oxem chintunk favona. Tem potr Gõyche Arkidiosezintlem Katolk potr, tacher zaiteô Katolk khobrô ietat, jeo amkam dusrea disalleancher mellonant. Konknni vachtoleam khatir amchea Mha Gonvlli-Bap Filipe Neri Ferrao-n aplo sondex dita tednam Konknnintuch boroun V.Ixtt potrar dilear chodd borem zatolem. Hi amchi vinonti tumi tanche mukhar manddchi. Tachi Gonvlliki Chitt Pastoral Letter don-ui bhasamni vachun mell’li mhunn tankam ami upkari. Osli xikovnn vachun amchi axa. Tumkam-i xabaski.
Fatima Fernandes,
Narva

Purtugez kaide bhaxantor korche
M.S; Fattle pavtti V.Ixtt-acher V. Mirandan boroun Purtugez kaide Konknnin-tlean ani Inglezintlean bhaxantor korche mhunn suchoilam te suchovnnek mhozo tenko. Khorench loka-chea bhattanche ani ghoranche kaide Purtu-gezin aslolean atan-chea lokak ani advogadank porian kottin zata. Dekhun amchea sorkaran hacher lokx ghalunk zai ani te kaide bhaxantor korunk upai gheunkuch zai. Dusri gozal mhonnlear, Registo Civilan vo Sub Registrar Ofisantle daklleanchim pustokam sarkim pinzun geleant ani lokachim zolmachim zaum mornnachim sertidanvam kaddtolo zalear borench kottin zata. Odhikari lokak aiz ie, faleam ie kortat. Tea bhair pustokanchi manddavoll sarki na oxem mhonnlear fott zaunchi na. Hacher-ui Mukhel Montri Kamat baban fikir ghetlear borem. Gõyant Purtugez zanno aslole adle Advogad ani Zuiz-ui asat tannim hem kam’ kelear tancho vavr ek monument koso urtolo.
Sebastiao Vaz,
Goa Velha.

Bharotan Bindra sarke anik-ui ‘shooter’ toyar korche
M.S; Abhinav Bindra Beijing xarantlea Olympik khellant boroch porzoll’lo ani Bharotak tannem Bhangrachi Medal zoddun ghetli mhunn Bharot des khoxal zalo. Sorkar kitlo murgottlo, Raxttrpoti Xmti. Pratibha Patel xamaim natvak poxeta te porim Bindra babak opurbayen vengoilo ani poxelo tem soglleamni pollelem. Itlench kelear puro zaina. Ekleanuch ekuch pavtt bhangra medal ghevn nanv zoddlem ani magir dusri Olympik zaisor jhemen bhormeunk upkarona. Atam thavn Abhinav Bindra porim anik-ui khellgoddi Bharotan toyar korche. Tankam favo tem ut’tejon diunchem. Jevnna-khannachi pora-mos korchi. Tednach desak bore mozbut khellgoddi melltole.
Anthony Fernandes,
Kuddka.

Bosi-mandd ibadd zaleat
M.S; Gõyant zaitea svatancher bosi-mandd sarkech ibadd zaleat ani bosi manddavelean bhair sortana doriant lharancher halta-dholta koxem dista. Ponnjecho bosi-manddar khonni poddleat ani udok bhorta. Kadamba Mha-mondollan hacher lokx ghalunk zai. Durusti kortana promannikponnan kam’ korunk gorjechem. Pro-mannikponn naslear khoinchich vost sarki zaitxi na. Ani zali-i zalear ti togpachi na. Adlea kallar amchea Kunnbi ani Gauddi somazachea vavraddeamni kel’lo vavr ani bandavolleo azun tanchea koxttamni kel’lea vavrachi govai ditat. Ho lok tednam duddvanche axek nhoi, punn aplea vavrachea vhoddponna ani obhimana khatir kortale. Oslem jivit atanchea vavraddeam modem disti poddona. Dusreacho vavr kortat to togpa sarko zaunk zai. Hem korunk promannikponn aspachi goroz. Atancho vavr aiz kelo faleam ibadd zalo. Bandkamam choltat, kitlo belos cholta, favo toslo ‘material’ vaprinant, favo titlea mapan vostu ghalinant. Odhikareamni hem polleupachem.
Luis Fernandes,
Karambole.

Tumchea borovpeank xabaski
M.S; V.Ixtt potracher adinch thavn zannvayeche ani bore borovpi aplim borovpam boroun amkam zaiti zannvai ditat mhonn ami tankam xabaski diunk favoch. Tomazinho Cardoz, Felix Cruz, Bonaventure D’Pietro, Nevel Gracias, Ave Maria, Almir de Souza ani Pio Esteves hanchim borovpam amkam bhovch bore lagtat. Tanchim boroupam ruchik ani zannvai ditat toslim astat. Punn zaito temp zalo Pri. Almir de Souza-n aplim borovpam kiteak bond keleant? To Gõyant na? Tannem lhan-lhan kitlinch pustokam chhapun amkam dileant, tor atam tachim borovpam Ixtt potracher kiteak ienant, tim vachunk mellonant ani kitem unnem zal’le porim amkam dista. Adle amche fanki borovpi Pri. Moren de Souza, Pri. Antonio Pereira, Pri. Antonio Souza ani Pri. Nicolau Pereira babdde sorle ani amkam vachpeank durboll korun gele. Dr. Bicaji Ganecar asa tannem voizki mollar boroilear khup faideachem zata. Borovpi asat tannim ani novea borovpeamni fuddem sorun Konknnint borovnk xikchem mhunn magnni.
Noel de Souza,
Aldona.

Gõycho sorkar halta ki haloitat?
M.S; Gõycho sorkar halta-dholta ki haloitat- dholoitat mhunn hea disamni khobro choltat. Khorem fott tem mhaka khobor na. Punn jem kitem rup amkam disun ieta tache pormannem dubav koso lagta. Panch vorsancho kall tor bhoromsor sorkar sodrer dovrunk zaina zalear amchem anik vhoddponn koslem? Zal’lea panch vorsank oslich got amchea rajkoronnant cholta; lok atam vittela. Hem fokot zata tem girestkayek lagun. Amche amdar ani montri fokot girst zaunk axetat, tankam porjechi seva lagona. Zo monis lokachi seva korta to tankam naka zata, promannikponnan choltole monis aslear heram amdarank ani montreank addkholl zata. Dekhun borea mon’xank kaddun uddovpak nettan choltat. Gõyant veta thoim bhroxttachar disti poddta. Je meren bhroxttachar ani girestkayechi axa vosta te meren nagrikank bore-ponn melloxem na.
J. Mascarenhas,
Kudd’ttore.

Rosto ibaddla
M. S; Fatordda thavn Moddganv vetolo rosto boroch ibadd zala ani khonnkullam poddleant. Lagu zatolea odhika-reamni bhov korun Bhovxik Bandkam’ Khatean vavr choltana zababdaren polleunchem.
Lucas Dias,
Fatorda

Mistirink Vhodd Man Favo

Vachpi Boroitat

Orissantlea Kristanvanche churchure
M. S; Fattlea satolleacho V.Ixtt mhaka mell’lo ani Orissachi khobor vachun mhaka borich dukh bhogli. Kendr Sorkar amcho kitem korta kai? Prodhan Montreak xokti naslole porim dista. BJP, VHP, RSS ani Bajrang Dal hea dhormvadeamni ani mullvadeamni desachem padd ghalem tanchea vaitt ani noxtteam kortubank lagun Bharot motte lojek sampoddlo. Tanche fuddari Kristanvanchea iskolamni ani kolejimni xikleat ani aplea bhurgeank legit xikoileat torui astana te Kristanvancher itle onupkari zaunk pavle. Gorib Hindu lokak he dhormvadi chepun dovortat ani aplim gulamam kortat tem tankam korunk addkholleo haddtat dekhun Kristanvanchi tankam nosai zata. Oslea noxtteam kortubamni te desak kitench borem korchenant.
Bharotantlim Kristanv bhailim nhoi, tanchech sarkhim niz Bharoti, tannim aple khoxe monan kristanvponn apnnailam. Apnnak zai toslo dhorm’ apnnaunk amche desachi ghottnna sothea dita. Ti tanchean nhoi mhunn konnacheanuch nakarunk zaina. Don hozar vorsam zalim Kristanvancho ankddo heram porim vaddona kiteak? He dhormvadi Hindu dhorma-cho obhiman aplea payam tolla ghaltat. Tea dhormache xikovnne pormannem choltat zalear tannim aplem jivit topaschem.
Caridade Mendes, Saliganv

Bebeak konnem khursar marlo?
N. S; Agostache 29velea Times of India, Goa edition-acher bhitorlea panacher ek lhanxi khobor ailea, ani ek chitr tacher khuris ani khursacher eka bebeak khursaila. Bebeachea eka hatant bierachem kop ani dusrea hatant tantem dilam. Hea chitracher amcho khor nixedh. Tea khobrecho mathallo ‘Pope furious over crucified frog’ oxem asa. Hea chitra vorvim Kristanvanchi monam koddu zatat ani bhavnam dukhovtat. Dhormachea vostuncheo moskoreo korop matui sarkem na. Kolokaran kelam vo kortat titlem-i mandun gheunk zaunchem na. Tumi potrkaramni oslea vostuncher chotrai dhorunk zai zaum chitram zaum boroupam kortana khoincheach dhormak dukhpachem korunk favona. Amche modem devchar uprasla ani amche modem futti ghalunk vavurta, dusmankai rochta ani somazam modem rag- krodacho uzo peroita. Hea chitracher amcho khor nixedh martanv.
John Serrao,
Pilar

Orissantlea dhormvadeanchi nit gorjechi
M.S; Hea disamni Orissant dhormvadeamni kel’lea maramarink lagun akh’khea sonvsarak haloilo. Zaite pavtti Kristanv lok sosnnikayen sogllem sonsun ogo ravta. Devache bhirantin jiyeta. Aiz ami Bharotant pollelear kheddeamni sudarop zait veta zalear Kristanvanchea borea khatir. Tanchim iskolam, hospitalam seve kendram, onath ghoram hostelam itlo somajik vavr Bharotant padri-madri ani bradar choloitat, toslo moladik vavr hea dhormvadeamni khoim tori kela zait? Tankam to kel’lo naka, kiteak toslea borea vavra vorvim Bharotantlo gorib lok voir sortolo ani hea doldirea monachea mullvadeank zai toxem korunk ani apli zulumxai choloun aplo xetancho gulami vavr korunk mellchem na. Hea pasot te Kristanvancher virudh asat. Tankam koxech ami bhiyeunchem nhoi tankam ani amkam rochlolo Sorgincho Bap amche sangata asa ani astolo.
Sebastiao Vaz,
Kudd’ttore

Gram Sabha bollvont zauncheo
M.S; Hea vorsamni Gõyant kitlech toreche proxn uprasun Gõychea lokak trasamni ghala. Gõycho lok sarkoch bejear zala. Zaito lok aplim ghoram-bhattam vikun bhair gelo. Hi onek chuk Gõykaramni kelea. Montreanche ani amdar-anche kumpar zaun bilddor ani kontrador Gõyant ievn lokacheo zomni gheun ghoram bandun bhailea lokak Gõyant haddun bhorlo. Hea lokak lagun Gõyant udkacho, kochreacho proxn upraslo to azun suttavo zaina. Ganvant kitem cholta ani kitem zata hachi ganvkarank kainch khobor asona. Panchaya-tichim vangddi porian dudvanche axek lagun kitem kortat tem tinch nokllot. Hea pasot Gram Sobhek oglli podvi asunkuch zai. Unchle odhikari asum iet, punn Gram Sobhek-ui odhikar zai. Gram Sobhen pas kelea bogor kosleoch bandavolleo zaunk favona. oxem mhaka dista, herank koxem disot?
Tome Correia,
Tivim

Rajbhas bil bodlunk mellchem na
M.S; Vidhan Sobhent Rajbhaxechea bila vixim bhasabhas kortat tacher matr bhov chotur ravchem.Thoim Konknni bhaxeche fuddari hajir asop gorjechem. Pri. Pratap Naik, zaum Tomazinho Cardozo, Pundalik Naik hanche sarke Vidhan Sobhent aslear borem. Romi lipichea adaran Moratti Gõychi odhikrut bhas korunk fuddem sorleat mhonn gomlam. Eka rajyak kitleo odhikrut bhaso zai hench amkam somzona. Khoinchea rajyak oxeo don odhikrut bhaso asat kai? Gõykaranchea ogeponna-cho faido kaddun naddbudhi korcheo nhoi ani Moratti Gõychi rajbhas korchi nhoi. Romik toxi devnagarik eksarko dorzo diuncho. Hantum onit naka.
Salvador Gomes,
Vasku



Mistirink Vhodd Man Favo

M.S; Setembrache 5ver ami xikpeank bhettoil’lo dis monoitanv. Bharoti sonvskrutayent ek mistir vo xikxok khorench ek guru aple chalin, aplea jivitache dekhin vatt dakoinnar. Punn aichea somazant xikxokank favo to man mellona. Onek pavtt bhurgeanchim avoi-bapui xikxokank opmanaitat ani dukoitat. Dusre vatten xikxokank favo tem pogar mellona, tech khatir unchlea sobhavache veokti xikxokanchem kam’ korunk ang kaddtat. Ek khoro mistir Devalem kherit besanv. Zo priti-mog khup avoi-bapai lagim diunk zaina tem kam’ ek xikxok korta. Zababdaren xikxokachem kam’ kortolo jerul bhurgeank ani somazak ek kherit dan.
Amchea desantlea bhurgeank favo te porim xikxonn diunk onek 25 lakh mistirinchi goroz mhonn odmas kortat. Tea bhair her ganvamni zaitea xallamni mistir asat te khoim dispott’tim xallent ienant, fokot dor mhoineak yeun aplo pogar ghetat. Bezababdari xikxok ek mottem durdoiv. Tech khatir sobhavik, mannsugeche mistir vinchun ani favo ti mozuri diun tankam khoxal dovrunk ek povitr kaido amcho. Rit-rovis ani xist aslole mistir aslear amche somazak uzvaddit fuddar melltolo
Socorro Fernandes,
Vhoddlem Gõy

Thursday, January 29, 2009

SONDEX

SONDÊX
SOMAJIK PREXITAYECHO AITAR
[DAY OF SOCIAL APOSTOLATE]
Otubrachi 7vi, 2007

Somiacho Govai Koso Ubo Ravnk Bhiyenaka (polle 2 Tim 1: 8)

Amchea Somazak veg-veglle bhag asat: je porim dhormik, arthik, rajki, sonvskrutik, somajik, adi. Heam sorv bhagamnim mon’xam vavurtat-jiyetat. Hea ani tea kama sombondim ami tankam sodunk vetanv tednam, amcho mon’xam-onnbhov vaddot veta. Thoddim aplo vavr mon lavn ani thokôs ghevn kortat zalear, dusrim aplo svotacho subez vêll divn, kherit suddsuddayen kamam sompoitat. Heram, zaum vavrachê zaum vellachê babtint, koslich zobabdari ghenastanam aplem jivit choloitat. Osleam zonnam mukhar lok magir, aplim kamam vegim korun ghevchê khatir, bhroxttacharachim kolponam yevzunk lagta.
Anik-ui ami polletanv: amchim bhurgim chuki rostean choltat tednam, tankam xiddkaunk ami khubdam bhiyetanv. Amcheam ghorabeamnim zalear vostu zomovpacho bhar vaddla ani veoktincher visor poddla, ekameka vangdda vêll sarunk amkam avodd nam. Amchê modem rit-mannsugen, man-bhovmanan vagunk chodd umêd disonam ani boream muliam pormannem jiyeunk proytn korteleanchim ami zaite pavtti khebaddam kortanv.
Toxench xallam-kolejimnim, bazarant, tinttear-nakear, vochot thoim, sogllim sott-korun girest zavchê dhanvdden aslolim distat. Osli itsa xarti pavoitanam kosle upai ghetat tancher chodd lokx ghalelem disonam ani hê toren amcheô khuxeô padd zatat. Nitichim panvlam marpa khatir bhasabhas kortoleancho vavr lok kenddta-hinnsaita. Sotacheam ani promanikponnacheam kortoveank unno man mellta. Oslea vatavoronnant, amchê sorvbhonvtim, amchea ghorabeant ani xezareak, Somiache govai koxe ube ravnk amkam zaite soeg melltat.
Habakuk Provadeachea kallar somazant oslench vatavoronn choltalem. Tea sombondim Habakuk Deva lagim uzot korta: “Kitlo kall mhonn hanvem Tuzo adar magcho ani tum aikonastanam ravtoloi? …. Nagovnni ani zobordosti mhojê mukhar distat, zhogddem ani dusong fulta. Oslê poristhitint onituch pollevnk mellta ani zulumxai sonschi poddta!” (Hab. 1: 2-3).
Amchê sorvbhonvtim oso-i proxn upzota; nitin-sotan jiyeun konn fuddem pavonam, karonn fottingponnan ani bhroxttachar korun lok xrimont zala ani tankanch ganvant man-abru mellta. Amcheam osleam chintnam vixim Habakuk provadi xiddkaita: “Zanchim kallzam promannik nhoi, tim moddon poddtolim, punn promannik mon’xam aplea visvaxiponna vorvim jivim astolim” (Hab. 2: 4).
Somazantleam soglleam bhagamnim ami misôll astanv. Vankddeô vagnnukô dhortat thoim promannik rosto ugto korun, bhroxttacharachim mullam umttaun, fottingponnachim kolponam fiskuttaun, zhogddim-dusongam kortoleanchi zobordosti thonddaun, bollan zulumxai choloitoleanchim monam uzvaddaun, nisorga vixim zababdaren vagun, ami hea Somazant promannikponn vaddoitanv. Sotachê babtint eklo pasun bhovmot (in matters of truth, even one makes majority); amchim lagxilim amchea sangata nam asot zalear legun, sota add vochonastanam, Somiache govai koxe amchean ubim raum yeta (polle 2 Tim 1: 7-8).
Amcheam firgozamnim, dhormik ghoramnim, xikxonnik ani heram sonvsthamnim vavr kortanam apleak Somiache govai zavnk poilo kaido asa mhonn ollkhun, sogllea vevharan nitik ani sotak unchlo zago divcho, ani osleô kariavolli manddun haddunk bhiyenastana fuddakar gheuncho mhonn Somiacheach nanvan ulo martam.

Arsebispachem Ghor, Gõy, Setembrachi 22vi, 2007.
(+ Filipe Neri Ferrão)
Gõy-Damanvcho Arsebisp


Message of the Superior General
of Society of Pilar
It’s Platinum Jubilee of our Weekly publication, “Vavradeancho Ixtt”. Such a rare occasion calls for a celebration. A celebration that helps to gratefully look at the past and instill new vigour and enthusiasm with a vision for the future.
We remember with gratitude and deep appreciation, all those who, in some way or the other, were instrumental in running this publication from its inception to the present time. The Vavradeancho Ixtt, has passed many a times through testing situations and has kept the fire burning.. My hearty Congratulations, to those at present efficiently running the Weekly: the Editor, Assistant Editor, Manager, members of the staff and contributors. My Congratulations extend to the readers of the Konkani Weekly and the members of the Society of Pilar under whose aegis it is published.
It was a pioneering step in those early years, for the Society of Pilar, to accept the request of the then Archbishop to take over this apostolate of the printed word. How is it connected with a Religious Society? The ‘word’ expresses the thoughts and the heart of a person; in a similar fashion “the Word made flesh” (Jn1/14) Jesus Christ the Word of God expresses the heart and thoughts of God. The thoughts and heart of God is Good News to the whole human race. It is liberation from all forms of bondage. It is a call to be of loving service. This is what the Society of Pilar wants to proclaim.
The starting point is as Disciples of Christ, but participation in the mass media arises from its very nature as a good destined for all people. It is a public service, which requires a spirit of cooperation and co-responsibility.
The essential part of any media is to create a sense of dialogue and unite all peoples without borders of language, colour, Culture or Creed. It has the great responsibility of forming the people and their conscience. To raise its voice against injustice and wrong taking place in Society without being biased; with ‘vigorous accountability’ of the use of public resources and play the role of public trust.
Vavradeancho Ixtt has fulfilled this role to bring about social transformation of showing the Way, of standing for the Truth and pointing to Life of Peace and unity. May this year and the years to come bring special blessings.
Before I sign off I would like to thank all the subscribers and those who advertise in this newspaper. For it is they in many ways that understand the role of this Weekly in our mother tongue and keep it going.
Keep the torch burning!
Fr. Tony Lopes, sfx

V.Ixtt sadea lokachem potr
V.Ixtt-ak 75 vorsam bhortat mhonn soglleam Gõykarank ani odik korun Konknni ulovpeank ani borovpeank khup khoxalkai bhogta.
Hea nimanneam vorsamnim V.Ixtt-achem khup sudarop zalam ani tem zait vechem mnhonn mhoje anvdde.
Hea sudaropak 3 bazu ascheo:
1. V. Ixtt ek ‘vavraddeanchem’ mhonnge sadea lokachem potr: mhonntoch tache lekh ani bhas sadich, sadea lokak somzota tosli, urchi;
2. V.Ixtt Gõychem ani Gõykaranchem potr: mhonntoch Gõyche osmitaye ani vatavoronna khatir tannem zhuzot ravchem;
3. V.Ixtt ek Kristi potr: mhonntoch thoim zata te bhaxen Kristi totvam vistarchim.
Hech mhoje hea utsova somoyar anvdde.
Pri.Almir D”Souza

V.Ixtt-an bhed-bhav rakunk nam...
Vavraddeancho Ixtt hem Konknni satollem suru kelear 75 vorsam bhortat. Hea itlea kalla modem tannem lipicho kosloch bed-bhav nastanam sumanachea sumanak udorgoticho moladik vavr kela, dekhun tacheam karbhareank porbim ditam ani hea fuddem V.Ixtt-ak porzollit fuddar anvddetam.
- Prabhakar Tendulkar
(Dalesh Printers, Mapusa)

Ek khoro ixtt amcho!
Omrut utsov V.Ixtt-acho - Dis ho argam divcho! V.Ixtt ek khoro ixtt amcho. Amchea ghorant bhitor sorta ani boro sondex amkam haddta, amchea ghorabe uzvaddaita.
V.Ixtt-ak lamb ank ani bhangarachem yes anvddetanv.
- Teotonio Pereira
St. Andrecho adlo amdar

“Vavraddeancho Ixtt” aplea Omrut Utsovachea Vorsant bhitor sorta mhonn amkam soglleam Konknni mogeank vhodde khoxalkayechi khobor. Punn hanv to neamit vachpi ani 1963 thaun tacho ek borovpi asun dupett khoxal. “Vavraddeancho Ixtt” soglleam Gõykarank ek uzvaddacho foler ani Konknnicho obhiman. Tache vorvim hanv zaitem xiklam ani xiktam ani oso girest zait vetam dekhun tache khatir hanv Devak dhin’vaxi ani tacho (V.Ixtt-acho) abhari. Hea kherit khoxalkayechea somoyar, borovpantlean mhozo lagxilo sombond zalolea dogam sorgest Sompadokancho, Pri. Jeronimo Pereira ani Pri.Lactancio Almeida hancho bhou manan ugddas kortam. Toxench atancho Sompadok Manest Pri.Ubaldo Fernandes, Up-Sompadok ani mhozo ganv bhau Bro.Eusebio Miranda, adle soglle Sompadok ani Pilarche Sonvsthek mhojim un-unit porbim ani tumchea ani amchea Ixtt-ak soglle bore anvdde. Ad Multos Annos “Vavraddeancho Ixtt” !
Felix P. da Cruz

75 Vorsancho Ixtt Togum, Zogum ani Vaddum
Khorem sangtolom zalear, V. IXTT 75 vorsam purnn korta, hem sotmandunk borench avgodd lagta. Ani tem-i bi Romi lipyentlean ani Konknni bhaxentlean chhapun yevpi ek satollem potr mhunn niall kortoch; tem-i bi Inglezichem char-ui vattamnim iedem vhoddlem akromonn astanam! Xivai, tem disan-dis ek vokol koxi apli sobitay vaddoit asa. Ho bodol halincheam vorsamnim chodd disunk lagla. Ogrlekh, modlim ani khellam panam tor rokddinch dolleant bhortat. Modlea panancho mud’dom’ ul’lekh korin dista. Zatim-dhormancho kosloch bhedbhav nastanam, Gõycheam tornneam ani noveam kolakaranchi ani tanche kolechi hea panancher mahiti mellta ani tondd bhorun tust ani prosid’di zata.
Vinodi lekh uzvaddaun, vachpeank pottbhor hanspak boreak poddta. Zata zalear anik-ui noveam boroinnarank apli kola dakhovpak Ixtt-achim panam ugtim dovorchim ani sondi divchi.
Pilar Sonvsthek, tachea karbhariank, kam’ kortoleank, khas korun Bro. Eusebio ani Pri. Ubaldak un-unit porbim di-it ani lamb toxem bholaikechem ayux anvddet, Ixtt 100 hupun mukhar pavcho, itlench Deva kodden magtam.
– Soter R. Barreto

“Ixtt vachun hanv monis zalom”
Mhozo pai mhaka sango:
“ V.Ixtt vachun hanv monis zalam”. Mhaka V.Ixtt-an borovnk xikoilo ani kitlech mhaka inam’ meule ani puroskar favle. Osoch pinnkenche pinnkek V.Ixtt jivitacho foler zavnk hanv dhin’vaxi kallzan Deva lagim magtam”.
Romeo Almeida.

Mumboicho tednacho, adlo Adhari Gonvlli-Bap. Uprant Kardial Valerian Gracias 1949 vorsa porbim dhaddlolim.

Arsebispachem Ghor
Mumbai, Otubrachi 3ri, 1949


“ Vavraddeancho Ixtt uzvadda ailear anik ek voros bolandta, Pilar Sociedadiche mozoti khal, tichea tabeant asa. Dubav nam hem potr chodd moladik zaun asa, hea pasot zaiteam zannamnim amchea Mumboichea xarant opurbayen ghetolem disti poddta. Vavraddeank toxench xikloleank zaiti ollokh ani bori xikovnn divnk tem vavurta tech porim, azun kallokant buddlole asat tankam uzvadd fankoita.
Tachea Sompadpeak ani heram soglleank je hea vhodda kamant tache borabor Devachea onodak ani atmeachea boreponna pasot vavurteleank amchim un-unit porbim.
Sorvespora Dhonian Pilar Saibinn potracher, tachea karbhareancher subham’ bensanvam denvounchim ani tanchea vavracho boro foll tankam divcho.
Amchea mogacho axirvad ani vhodd auk V.Ixtt potrak ani vavraddeank.
+ Valerian Gracias
Mumboicho Adhari Gonvlli-Bap

1949 vorsa, Gõycho D. Jose Costa Nunes hannem V.Ixtt-ak porbim ani bensanv dhaddlolem. Gonvlli Bapacho Ulo

Aiz Pilarchi famil Vavraddeancho Ixtt-acho vadd’dis dobajean somarombhta. Jezuchea kallzache opurbayeche goribanchea rakhnnarak, Jezuche ani Igorjeche doton’nichea porgottnnarak Gõyche Arkidiosezichem bhavarteam modem hea nanvadik Katolk potrank, jem vistarlam titlem dusrem khuinchench potr Gõyant kedinch vistarunk nam, taka ami amchem Bensanv dhaddtanv. Tem vaddun ani choddun vochum. Disandis bolladik zaum, somazank sodamkal Igorz Maten navaddlolem mogachea ani nitichea kaideam pormannem tem cholum mhonn ami anvddetanv.
Hea potracho vavr kortoleam somestancher, je niraxen, moipasan ani faido nastanam aplo jiv orpitat tancher Dhonia Devan bhorpur bensanvam ghalchim.
+ Jose Indieacho Patriark


“V.Ixtt Kallzant Chitarlolo Asa”

V.Ixtt-ant astanam hanvem sogllea monan, sogllea kallzan ani sogllea otmean V.Ixtt-achea vachpeam-vachpinnichi seva kelea mhonn ugteponnim sangtam. V.Ixtt-an mhoje khatir kitem korum yeta tem hanvem pollevnk nam, bogor hanvem V.Ixtt-a pasot kitem korum yeta tem hanvem pollelam.
Hech khatir, V.Ixtt-acho ugddas yeta title-i pavtti mhojea kallzak sontos bhogta karonn, V.Ixtt-a udexim thoddem-bhov borem lokak haddlam mhonn khalteponnan mandun ghetam.
V.Ixtt-a khatir thodde pavtt mhaka dukham pasun gollounk poddleant khorim, punn tech barabor V.Ixtt-a nanvan ontor’raxttrik, raxttrik ani sthanik mellaveamnim hanvem vantto ghetla. He nodren pollelear, hanvem V.Ixtt-a pasot kelam tache von chodd V.Ixtt-an mhoje pasot kelam mhonn sangunk hanv pattim soronam.”
Sorg. Lactancio Almeida s.f.x

“V.Ixtt Kallzant Chitarlolo Asa”

“V.Ixtt Kallzant Chitarlolo Asa”

V.Ixtt-ant astanam hanvem sogllea monan, sogllea kallzan ani sogllea otmean V.Ixtt-achea vachpeam-vachpinnichi seva kelea mhonn ugteponnim sangtam. V.Ixtt-an mhoje khatir kitem korum yeta tem hanvem pollevnk nam, bogor hanvem V.Ixtt-a pasot kitem korum yeta tem hanvem pollelam.
Hech khatir, V.Ixtt-acho ugddas yeta title-i pavtti mhojea kallzak sontos bhogta karonn, V.Ixtt-a udexim thoddem-bhov borem lokak haddlam mhonn khalteponnan mandun ghetam.
V.Ixtt-a khatir thodde pavtt mhaka dukham pasun gollounk poddleant khorim, punn tech barabor V.Ixtt-a nanvan ontor’raxttrik, raxttrik ani sthanik mellaveamnim hanvem vantto ghetla. He nodren pollelear, hanvem V.Ixtt-a pasot kelam tache von chodd V.Ixtt-an mhoje pasot kelam mhonn sangunk hanv pattim soronam.”

Sorg. Lactancio Almeida s.f.x

Porbim ani Xabaski V.Ixtt-ak

Vachpi Boroitat

Porbim ani Xabaski V.Ixtt-ak
M. S; Fattlea V.Ixtt-ar fuddlea panar tumi, amchea mannkulea V. Ixtt potracho Omrut Utsov somarombhtat mhonn fuddlea panacher amontronn dhaddlam tem ami vachlem ani vhodd khoxalkay bhogli. Hanv bhurgeponnar thaun Vavraddeancho Ixtt vachit ailam. Khorench ek potr odik korun amchim Katolk toxench Konknni potram cholovnk borench kottin zata, tankam advertisement mellonant, te tor mell’lole zalear adar zatolo aslo. Amche Gõykar porian Konknni potram soddun Inglez potrancher aple advertisement porgott’tat. Tiatrist porian Inglez potrancher ghaltat; oxem kelear Konknni potr koxem jivem urum yeta.
Xabaski tumkam ani Pilarche Sonvsthek, ti apleam vangddeam vorvim V.Ixtt potr samballta. Amchim tumkam porbim.
Caridade de Souza,
Saliganv

Lokak fottoun duddu ghetat
M. S; Thodde chor daram foddun bhitor sortat ani chorun vhortat ani kaim chor ratche nam tor disache atak korun chortat. Punn atam onek toreche chor amche modem ubzoleat, te bore nhesun yetat ani apunn gorjek sampoddla vo anik kitem tori bhulovpacheo gozali sangun kitlech zannank nagoileat. Amchea lokan chotur ravnk zai. Heam disamnim ani osleo gozali ganvam-ganvamnim ghoddloleo aikoleat. Konnakuch lagim dhorcho nhoi. Zaiteam zannanche hozaramnim duddu vheleat. Onollkhi monis khoro, punn to boltech toren ollokh dakhoita. Apun omkea-cho soiro, apunn tujea omkea-omkea mon’xak ollkhotam mhonn sangun fottoitat. Osleam mon’xank pulise kodde divche, ani pulisamnim lokachi surokxa korunk zai.
Santan Rodrigues,
Siole

Keri-Tirakol Pul Bandcho
M.S; Tirakol ganvantlea lokan Keri-Tirakol pul bandcho mhonn maglam. Ho ekuch vaddo Keriche Panchayaticho nodi poltoddi urta. He vatten bhovxik yeradari nam zavn lokak borech tras zatat. Hea lokak ekuch feribott asa. Tirakolchea lokak bazarak vochunk Peddnneam poros Maha-raxttrant odik lagim poddta. Sorkari kamam khatir ani bhurgeanchea xikxonna khatir Pedd-neam nam tor Mhapxeam yevchem poddta.
Dekhun Keri-Tirakol pul bandunk chodd gorjechem ani amche odhikari hem kam’ veginch kortole ani Tirakolchea lokak ek dennem koxem ho pul zatolo mhonn axa ballgitam.
Agnel de Souza,
Keri

V.Ixtt-ak Omrut Utsovachim porbim
M. S; V.Ixtt-achea fattlea ankar tumchem amon-tronn vachun ami chodd ani chodd khoxi zaleanv. Ek potr, odik korun Konknni potr 75 vorsam porian jivem urop mhollear ek vhoddlem ojapuch. Hanvuch zanno te pormannem Vavra-ddeancho Ixtt satollea vangdda ani tache uprant choltalim tim sogllim Konknni potram morot gelim; punn ho Vavra-ddeancho Ixtt aiz legit jivo urla. Nhoi anik kiteak bogor taka Povitr Sobhecheam Vhoddilan-cho axirvad asa ani atam itlim vorsam Pilar Sonvsthechea-i vhoddi-lamnim taka soglo tenko dila mhonn gomta. Devak argam ani tumkam sompadpeak ani adari vavurpeank toxench hanv mhojim porbim pattho-itam. Adlea kallar Gõychea Mha-Gonvlli Bapache-i sondex yetale mhonn mhaka ugddas asa; te Purtugez bhaxen astale punn tachem bhaxantor-ui ditale, konn Purtugez nokllo tankam vachunk sompem zata-lem. Atam oslem kaim yena zait ghoddie Diosezan Masik Renova-cao uzvadda yeta. Torui astanam Konknni potrak amchea Mha- Gonvlli Bapan kednam kednam-i aple sondex, Renovacao-cher porgott’tat te porian hea V.Ixtt-acher porgott korunk tannim dhaddlole zalear khup vachpean-chea faideak poddtolem aslem. Anik ek pavtt tumkam porbim ditam ani V. Ixtt sodanch jivo urcho mhunn mhojem nomr magnnem.
Joaquim Sequeira,
Mhapxem

V.Ixtt-ak Porbim ani dennim
M. S; V.Ixtt-a vorvim amkam Omrut Utsovachem amontronn pavlem. Amchem opurbayechem V. Ixtt potr 1944 vorsa thaun Pilar suru zalam mhonn hanv somzotalim. Tednam hanv lhan aslim, punn mhoji maim Vavraddeancho Ixtt hem char pananchem potr ghetali, ami tem sodanch vachtaleanv. Tacher zaite motte padri zaum dotor artig boroitale. Ami tor Purtugez noklo asleanv mhonntoch tem vach-pachem soddun Konknni asat teo khobro ruchin vachtaleanv. Hem ekuch Katolk potr amkam mantalem. Dusrim potram aslim punn ami titlim tim ghenasleanv.
Hea vorsa taka 75 vorsam bhortat mhonn aikun khoxalkai bhogli, kiteak fuddlea vorsa mhaka-i Devan dovorli zalear 75 vorsam bhortolim. Hem monant dhorun V.Ixtt-acho ani mhozo Omrut Utsov folladik zavnk 15 nove suskridor dhaddunk hanvem tharailam; nam tor mhoje thaim ghoddta te porim V.Ixtt-achea fundak mhajea hatantlean ful na paklli bhettoitolim. Tumkam borem magtam ani porbim ditam.
Candida Mendonsa,
Mumboi

Tuvem amkam adar bhasailoi mhonn tuka ami chodd ani chodd Dev Borem Korum mhonn-tanv. Khorench amkam tujeam osleam sohokareanchi chodd goroz. Tum Borem vachop vistarpi mhonnum yeta.- Sompadpi.

V-Ixtt

Saturday, January 24, 2009

Vavurpi odheokxak Ugti Chitt

Xri Vincy Quadros
Vavurpi Odheokx
Konknni (Romi lipi) Sommelon


Vavurpi odheokxak Ugti Chitt

Manest Odheokx Saiba,

Tumkam surokxit novem voros anvddetam.
JIVIT mhoinalleachea Novembr ankar 6vea panar tumi boroil’lo ‘Poilem Konknni (Romi lipi) Sahityik ani Sonskrutik Som’melon’ hea mathallea khal aslolo lekh vo ogrlekh vachlo. Tantunt tumi kitem mhunnonk sodhtat tem mhaka koll’llench na. Tumi kitem mhunnonk sodhtat tachi tumkam tori sulus asli mhunn somzotam.

Tea uprant Dezembr 29 tarkhechea Gomantak Times disalleacher uzvaddak ail’li tumchi mulakhot vachli ani tantuntui tumi akhrek kitem mhunnonk sodhtat tenvui mhaka spoxtt zaina. Tem zannun gheunk mhoji zannvay goddiek komi poddtta asot. Mhoji chuk zalear adim fuddench mafi magtam, punn tem vachtoch, apnnem khoim ubem ravchem tench tumkam somzona kai dista, oso mhozo somzut zala. Tem asum di.

Hi chitt borovpacho mukhel hetu mhollear Moddganvant Dalgado Konknni Akademin Dezembrache 20ver ani 21ver ghoddoun haddlolem poilem Konknni (Romi Lipi) Sahityik ani Sonskrutik sommelon, zache tumi vavurpi odheokx asle. Hanv Mumboint aslolean, mhojean hea sommelonak hajir zavpak xoklem na. Tori hea sommelonachea batmeancher hanvem nodor bhonvddailea ani vixex mhollear hea sommelanachem mukhel ulovp korpi Pri. Pratap Naik hannim teach disa aplem mukhel bhaxonn mhaka e-mailantlean patthoilem tem hanvem vachlem. Chodd vell ibaddinastana soroll mud’dear yetam:

Tea mukhel bhaxonnant Konknni sahityachem ani sonskrutichem bhovuch thoddem mhaka zhollkolem zalear choddant chodd fokot thomnne ani hinnsavpachim vidhanam hanvem vachlim. Hea bhaxonnak amcho khor nixedh asa. Tech porim tea somoyar vedicher kaim Konknni fuddareancho okman zala taka amcho khor nixedh. Tea-tea mha-mon’xamni Konknni khatir dil’lea yogdanak ho zabab nhoich nhoi. Aplem sadovpak sodhtoleamni khorea ani niz Konknni vavraddeanchea teagancher xellem udok ghalum noye.

Ani jen’na azun meren tumi tea bhaxonnantlea vidhanank nixedh korunk na ten’na tumi-i tea bhaxonnache bhageli thortat mhonnpant kainch horkot na. Mhonnttoch Dez. 29ver GT-int tumi dil’le mulakhotint “hanv donui pongddank (nagrivaleank ani romivaleank mhonn hanv somzotam) ektthaim haddpache proyotn kortam” mhonnlam tacher bilkul visvas dovrunk zaina. Ek tor tumi tumkanch fottoitat, na zalear “sogleank, ani sogllea velar, fottovpak sompem” mhunn tumi somzotat. Mhojea onnbhovan, mhaka dista tumi dusrea vorgant poddttat.

Tea bhaxonnantlim kaim vidhanam hanga ditam; tim kosak lavun polloyat: (Nilleant asat tim vidhanam ani tambddeant asa ti mhoji protikriya)

“Amcheach lokan. Amkam fottoun amchea lokachea bollar apli Konknni ani Nagori lipi Gõychea Razbhas Kaideant aspaun ghetli. Konknni mhonnje Devonagori lipientli Konknni hem vakya Razbhas Kaideant ghalunk laylem.”…
(Odheokxa, “Romi lipiek rajbhas kaideant aspavchi mhunn ‘sizeable’ lokan fuddem soron magnnim kelearuch hem korpak sorkarak magnnim korum yetat” oxem tumi GT-ik dil’le mulakhotint mhonnttlam; ten’na hea voilea vakyak koslem mhotv? Tech porim tech mulakhotint tumi mhonnttat ‘devonagri’ ho sobd rajbhas kaideant ghatlolean ho soglo vegllochar utpon’n zala mhunn ani te fuddem tumi mhonnttat “Fattlim 20 ek vorsam ek pillgi devonagri lipientlean Konknni xiklea ani atam okosmat bodol magop mhonnje ek vhoddlo question mark (prosnchin’n).” Hantlean tumi kitem sangonk sodhtat. Hachi tyumkam tori sulus asa mu?)

“Gõychi suttka zatoch muttbhor kalle katichea Nagori akantvadeamni amchea iskolamni apli Konknni bhitor rigoun amchea lokak aple bolieche ani Nagori lipieche gulam’ kele. Hi tanchi axil’li, naxil’li Xixi Konknni boli ani Nagori lipi tancheach lokan azun mandun gheunk na hem ugddem sot ami visrunk favo na. Tancho lok ekuch Moratthi xikta na zalear Inglix xikta, bhov thodde Konknni xiktat.”
(Odheokxa, hacher tumi sohomot asat mu? Kalle katiche ani khoinche zatiche?)

“Sorkaran Romi lipiechea ekleak soit az meren Goa Konknni Akademicho odheokx mhonn nemunk na. Ami Mukhel montrea ani her montream lagim upkar magun soit sorkaran portean he pavtti Romi lipiechea vhoddlea dusmanak ani eka Nagori akantvadeak Goa Konknni Akademicho Odheokx nemla oxi gupit khobor aikunk yeta.”
(Odheokxa, hacher tumi sohomot asat mu? Hache vorvim tumi ekvott haddpak xokot mu? Ho thomnno tumkanch nhoi mu? Ani faleam ho ‘Nagori akantvadi’ odheokx zalo zalear… tumi tor up-odheokx zavpachim sopnam pois dovrunk nant (G.T. Dez. 29), ten’na hea ‘nagri akantvadea’ fuddeant tumi Romi Commando zaun zhuzpachi himmot dakhoitole mu? )

“Ami paxiens kaddpi xant gunnache monis. Hacho orth oso nhoi sodam kall ami onit sosun tumche gulam’ ravtole. Atam amkam zag ailea ani tumcho rag aila. Ami tumkam bott dilem. Tumi amcho hat gill’lo. Atam tumi amkam akhkhe gillunk sodtat. Tumchea pasantli ani ghasantli ami amchi suttka korun ghetlea. He fuddem amche bhaxecho bavtto amchea hatant gheun ticho fuddar ami tharoytoleanv ani ghoddoytoleanv…”
( Odheokx saiba, DKA Odheokx Premanandbab Lotlikar mhonntta, “Ami Romi lipichi vollokh zat vo dhormachi korchi nhoi. Let us not identify our Romi Script with any particular caste, community or religion.” Hem Premanand-an kel’lea bhaxonant asa, (Souvenir- pan 8 chhapun ailam.) Tor ‘ami’ mhonnttat te konn ani ‘tumi’ konn – tumchea ekvottachea sobdkoxant?)

“Ixttamno, aichem hem sommelon mhonnlear amkam chepun dovorlolea amchea dusmananchea tonddar ami marlolem zoitache suttkechem ek sonnsonnit thapott. Punn visrum nakat hi fokot amchea zoitachi survat, xevott nhoi. Zoitachea sontosan ami az varear ubot ravunk favo na. Amche paim zomnir tenkun thonddsannen mukhli vatt ami sodchi poddtoli.”
(Odheokx saiba, hem sommelon tumi Konknni (Romi lipi) sahityik ani sonskrutik mhonn jahir kel’lem! Thapott marpacho mud’do khoim savn yeta? Chepun dovortat mhonnttana, toxe Romivale Romivaleank chepun dovrinant? Hache purave zai? Hantleanuch puskoll mellttole! Sodhun polloyat)

“Amchea ghamar te fuddari zale, tannim nanv zoddlem, puroskar ghetle, KPA vellar lokache duddu ani uprant sorkarache lakhamni duddu aplea bolsant ghale ani hem duddu bhitor ghalchem kam’ chaluch asa. Romi lipientle Konknnik, sorkaran tenko dilo zalear apnnak mellta tem chukot… .”
(Odheokx saiba, hea sorkarachea Konknni khatirchea duddvamni konnem ani kitle bongle bandle? Ani atam sorkaran DKA-ik 15 lakh rupia dileat tanche khustar kitle bongle bandpachi xokyotay asa? KPA-che duddu konnem bolsant ghatle ani kitle hache purave tumi diunk xokot?)

“Nagrintli Konknni fokot loka thavn sorkarak melltolea duddvancher bendor koxi dis kaddta. He duddu mellche bon’d zale zalear hech Nagori akantvadi Moratthiche kuxin uddi martole ani apunn sodanch Moratthiche bhokt asle hem ddhong korun dakhoytole. Konknnichea nanvan xoboy ghaltana tannim azun Moratthi soddunk na.”
(Odheokxa, hache kodden tumi sohomot asat mu?)

“Her rajeam thaun yeun Gõyant vosti kortolea kamgar lokak ami ghantti hem utor vaportanv. Hem utor ami vaporchem nhoi, kiteak tantlean amchi seva korpi dubllea lokak ami dukhoytanv. Tem utor vaprunkuch zai zalear az pasun tem utor ami oxem vaporum-ia. Jim konn apunn Gõykar mhonntat, Gõyant zolmoleant ani Gõyantuch jiyetat punn Konknni ulounk toyar nant ani aplea ghorant Purtuges va Inglix tastat tankam ami ghantti mhonnum-ia. Tankam amchi manachi machi diunchi naka.”
(Odheokx saiba, ho sol’lo konn konnak dita? Mhonnje amchea Gõykar bhavank ami ‘akantvadi’ mhonnun pacharche ani bhaileank ‘ghantti’ mhonnchem nhoi! Va! Kiteak? Hem bhaxonn korpi monis bhailo, hech khatir?

“Sahitya Akademi ani Jnanpitth puroskar mell’lolea Konknni borovpeanchi pustokam khoponant dekhun heach vorsa Otubr mhoineant tim Ponnje bos sttenddar bhiknnam viktat toxim sopeancher posrun zaiti sutt diun vikunk dovorlolim. Itlem korun soit thoddinch pustokam vikun gelim…”
(Odheokx saiba, Jnanpitth puroskar favo zal’leacho amkam obhiman bhogonk naka ga? DKA odheokx Premanand Lotlikar babak toso bhogta; ghoddie ho “tanchea” Hindu somazantlo mhonnun kai? Hem Premanand-an kel’lea bhaxonant asa, (Souvenir-ant (p. 8) chhapunui ailam. Tanchea (Kelekar mamachea) sahityacho asvad tumi ghetla astoloch; tor khorench tem bhiknnam viktat toxem vikpachea dorjeachem, hoi? Romivaleamni sud’dam tanchim zaitim borpam Gulab-antlean vachleant; xivai tanchem ‘Tullxi’ pustok Romintlean bhair sorlolem tem khub khoplam, mhonnje zaitea Romi lipientlean Konknni vachtoleamni vachlam, ten’na… ho amcho ekvott?)

Tumi hem bhaxonn vachunk na zalear tem tumi porot-porot vachchem ani tacher niyall korcho. Ani zor oslea prokarantlean tumi sogleank ektthaim haddunk sodhtat mhunn sangtat zalear ti ek assol fott; ani tumi tumkach fottoitat. Urfattem zalear, tumi lokam modem futt ghalunk fuddem sorleat mhunn sangpak kainch horkot na. Gõychem xant vatavoronn duxit korpachem hem poilem pavl mhonnlear ottitay zaum nozo. Ha papanchem farikponn amchea fuddlea pillganchea pillgank diunchem poddttolem. Hea sommelonantlean Konknnik, khas korun Romi Konknnik, kitem ani koslo faido zala tem sangunk hanv xokona, tachem gonnit tumich korchem. Punn tache vorvim khub amchea bhavanchim kallzam dukhovpacho mat proyotn zala mhunn sangpak fattim ravonam, ani tanche kodden ami mafi opekxitanv. Hoch duddu bore toren vaprunk zatalo, oxem disona tumkam?

Oxim sotam ami nodrek haddttolean amkam ani amchea porgottnneank pro-nagarivale mhunn toktto diun, kuxin kaddpache yotn zaleat, tachi khub mahiti astoli tumkam. Atam hi chitt boroilolean anikui toktte amkam lavpant yetole. Zaiteank amche sorxile pois korpant yetole. Konknnicho karbhar somzonaslolea Inglix batmidarank vikte gheun, amcher hol’lo korpachem kar’ya choltolem. Hachi porva na amkam! Amchim totvam khoppak khub muskil zalam, hacho onnbhov asa mhaka tori. Sot dolleam somor haddpacho mat amcho proyotn chaluch astolo!

Ek bhas mon’xa khatir asta, ani nhoi monis bhaxe khatir. Ek bhas mon’xancho ekvott korunk asta, nhoi dhuspott korunk. Zalear oslem kar’ya kiteak mhunn cholovop? Doxim zaun chol’lear Konknnicho vikas zauncho na, bogor hea fodoll vatavoronnant kaddvam dhorunk sodhtoleanchem ami kam’ pikoitoleanv. Rajkornni ho lofddo jivoch dovrunk sodhtat, karonn tankam tacho labh asa dekhun. Konnak na konnak fuddem kaddun hea prosna vorvim Gõykaram modem futt ghalunk sodtat te. Ten’na ami Gõykaramni hea tanchea naddbudhink bolli poddonk favo na. Amcho Gõykarancho prosn ami Gõykaramnich suttavo korun gheunk vavronk zai. Gõykaramni monisponnachi bhas sodanch samball’llea toxi atam-i monisponnachi bhas somor dovrunuch amche bhaxechi progoti zaum di.

Rajkornni, je niz Konknni bhoktank kholnayok korun dakhoitat, tancher amchean visvas dovrunk zata? Tannim svota Konknni pasot kitem kelam zait? Romi Konknnichea nanvan tannim kitem kelam zalear fokot apli kodel mellovpachem kam’. Apleak zai zalear ratiam modem hanga thoim uddio marun te apleak zai toslem udoll montripod mellounk xoktat zalear eka Romivaleak GKA-cho odheokx nemchoch mhunn hott dhorpak tanchi xokti kiteak komi poddtta zait? Magir to odheokx laykecho asum vo na asum; ti gozal veglli.

Fattlim panch ek vorsam Konknni mollar ek vichitr vatavoronn upzololem nodrek yeta. Gõychea donui mukhel somazanchea Gõykaram modem futt ghalpacho proyotn zal’lo dista. Aplim vikhallim totvam dusreancher thappacho yotn zal’lo dista. Aplim totvam khopounchea hetun konnak podam zalear konnak puroskar, konnak hud’de vo machievoilo son’man dil’le distat. Konnak kiteacho xouk, hem vevostit ritin sodh lavun vevhar choloil’lo nodrek yeta. Ani he ‘brainwash’ korpache prokriyek ami Gõykar sompeponnim bolli poddlole distat; karonn ami bholle monis, ani dusreanchea monant duxtt ani vikhalle ‘agenda’ astat tancher niyall korinastana ‘react’ zavpi monis ami. He amche aiche kornnek faleam poxchatap zaun faido aschona. Dekhun ami sintidan pavlam marum-ia.

Anikui khub khub boroin-xem dista. Punn vellachi khub tutt asa dekhun itlench sangun sompoitana ek mud’do tumche somor dovortam: Jen’na ami GKA-chea odheokxpodar eka Romivaleak choddouncho mhunn agro kortat ten’na Konknni (Romi lipi) sommelonak mukhel bhaxonn divpak Gõykaram modem laykecho umedvar mellonk na kai amkam?

Pornnea vorsantleo chuki novea vorsant sudhraunk proyotn korum-ia ani eka-mekak somzun ani somzaun amche bhaxek hokkachem tem melloum-ia.

Zababachi opekxa dovrun.

Fausto V. Da Costa
Ek kirkol Konknni (Romi lipi) sevok

Decembr 31, 2008